My Destiny [H.S.] [SK]

57

Louis

Vydal som sa do Starbucksu po čerstvú kávu, pretože Harry to trochu prehnal na Liamovej svadbe a dovalil sa do hotela opitý, káva mu urobí dobre. Vošiel som do predajne hmkajúc si známu melódiu, ktorá mi od rána chodila po rozume.
,,Dobrý deň, prosím vás dvakrát capuccino a jednu silnú čiernu kávu." povedal som a vybral som si peňaženku zo zadného vrecka, z ktorej som vybral desať dolárov a pozrel som sa na predavača, ktorému som diktoval objednávku a môj zrak sa hneď upriamil do jeho prenikavých očí.

,,Jasné, ako sa voláte?" usmial sa namňa a ja som sa skoro roztopil z jeho roztomilého britského prízvuku.
,, J - ja som Louis." vykoktal som a v duchu som nadával na to, aký som nešikovný. Predavač sa otočil aby mi podal pripravenú kávu a ja som sa nemohol nepozerať na jeho dokonalý zadok obopnutý čiernymi džínsami.
,,Ďakujem." hanblivo som sa usmial a podal som mu peniaze. Na celom tele mi vyskočili zimomriavky, pretože naše ruky sa letmo dotkli. Otočil som sa a rýchlo som kráčal von, aby som sa odtiaľ dostal, mal som pocit akoby som mal čochvíľa odpadnúť. Ruky sa mi triasli až som sa bál, že rozlejem práve kúpenú kávu.

***

,,Harry! Tu máš kávu aby si na tom nebol tak zle." zvýskol som, keď som vošiel do jeho hotelovej izby a on sa len chytil za hlavu, ktorá mu určite hrozne trieskala.
,,Trochu tichšie prosím. A ďakujem." usmial sa, no stále mal dobre viditeľné kruhy pod očami  z nedostatku spánku. Podal som kávu aj Mille a svoju som si zobral do rúk, papierovú tácku na poháre som vyhodil a vybral som sa do svojej izby, keďže som očakával e - mail od mamky.

Napil som sa z kávy a zbadal, som že na pohári je niečo napísané čiernou fixou, asi moje meno, ktoré som mu povedal. Lenže nebolo tam iba moje meno -  pri nápise Lou bolo napísané aj jeho telefónne číslo a ja som sa neubránil červenaniu, aj keď som bol sám. 
Možno pobyt v Berlíne nebude až taký nudný ako som očakával.