My Destiny [H.S.] [SK]

27

Vrátila som sa na izbu aby som si odložila nákupy, lenže na mňa Harry hneď skočil, aby ma zastavil.
,,No taaaak Milla, čo keby sme sa šli kúpať hm? Bude to sranda poďme!" vychrlil na mňa a ťahal ma za ruku. 
,,Harry prestaň! Počkaj, veď ešte nie som ani prezlečená !" začala som, lenže potom som si všimla že Harry drží v ruke môj mobil. 
,,Harry...?" pozrela som sa naňho a potom na mobil. Všimol si môj pohľad a otvoril ústa. Začal habkať niečo ako odpoveď. Bola som nehorázne nahnevaná, vybuchla som: ,,Aha takže ty mi čítaš správy na mobile?! No tak to je fakt skvelé! Ako môžem byť vo vzťahu s niekým kto mi nedôveruje? Ha? Odpovedz! Alebo vieš čo? Tvoje výhovorky nechcem počuť! Je mi to jedno, odchádzam!"
,,Nie zlatko počkaj!" začal Harry a keď som videla jeho pohľad, tak som zastala.
,,Vieš, v skutočnosti som nechcel aby si to videla ale tak no.." podal mi mobil. 
Mala som tam jednu novú správu - od neznámeho čísla. So zatajeným dychom som ju otvorila a prečítala. Pozrela som sa do neznáma a náhle sa mi zatmelo pred očami. Zrazu mi bolo príšerne teplo.. 

Z Harryho pohľadu
Podal som jej mobil a čakal som jej reakciu. Očakával som hnev, strach ale toto..
Milla mi odpadla rovno do náručia.
Hrozne som sa zľakol a kedže sme boli ubytovaní na 1. poschodí, zbehol som dolu a začal kričať na recepčnú rôzne hatlaniny. Niečo z toho pochopila a utekala do našej izby.
Millu pokropila vodou, a urobila všetko potrebné, čo som ja nevedel a našťastie sa asi o pol minúty prebrala. Recepčná sa na ňu usmiala, povedala že nás nechá a odišla. Pozrel som sa na Millu a vrhol sa k nej. 

Z Millinho pohľadu
Keď som sa prebrala, skláňala sa nado mnou nejaká žena a bola som celá mokrá. Harry nepovedal ani slovo a v očiach mal stále strach. Bol taký rozkošný. Chcela som sa zdvihnúť, lenže sa mi znova zakrútila hlava tak som zostala ležať na koberci. Harry sa na mňa konečne pozrel, podišiel ku mne a zdvihol ma. Položil ma na posteľ a vyzul mi topánky. Potom ma prikryl perinou a povedal nech si pospím, aby mi bolo lepšie. A keďže som cítila náhlu únavu, poslúchla som ho. 

Posteľ bola zrazu taká mäkká..