My Destiny [H.S.] [SK]

19

Zas som bola rozrušená tak som sa rozhodla zas si zavolať Liama na návštevu, tentokrát aj na noc. Samozrejme hneď došiel, no celkom som sa bála otvoriť. Naposledy to bol Zayn....

,,Čo sa stalo? Zas tu bol ten idiot? Stalo sa ti niečo?" začal sa vypytovať hneď ako som mu otvorila dvere.
,,Nie nie. Len som ho stretla.."
,,Koho? Zayna? No, nech si ma nepraje!" naštvane zareagoval
,,Nie. Har - Harryho." nedokázala som vysloviť jeho meno.
Hneď ako som povedala jeho meno, začal zvoniť zvonček tak som šla otvoriť a Liam za mnou, keby to bol náhodou Zayn. Všimla som si, že v poslednom čase u mňa zvoní veľa ľudí.
,,Č - čo tu robíš?"vyriekla som hneď, ako som zaborila pohľad do jeho smaragdových očí. ,,Odpusť prosím. Milla, myslím na teba každú minútu každej hodiny každého dňa. Sníva sa mi o tebe a veľmi ma trápi svedomie. Odpustíš mi niekedy?" povedal a ja som doslova onemela.
,,Prečo si tak zrazu zmenil názor? Už nie som štetka?" spýtala som sa ho. Tak ľahko som mu nedokázala odpustiť.
,,Prepáč za všetko čo som povedal. Najprv som ti neveril, vážne som si myslel, že si. No stretol som sa so Zaynom a ten mi všetko vysvetlil. Najprv tvrdil úplné kraviny, no keď so ho chytil pod krk, povedal pravdu. Myslel, že sa mu podarí ujsť, no ja som už pred stretnutím zavolal políciu a Zayn je teraz na súde. Čaká ho ľahší trest. Už nie si v nebezpečí." usmial sa na mňa a ja som bola šťastím celá bez seba.
Konečne som voľná! Už ma nebude prenasledovať!
,,Takže mi odpúšťaš?" spýtal sa a ja som prikývla. Harry ma vtiahol do hlbokého objatia a ja som ho pozvala ďalej, celkom som zabudla na Liama.
Pri dverách už stál Liam s kabátom v ruke: ,,Tak ja už radšej pôjdem." povedal a pretlačil sa cezo mňa a Harryho.
,,Tak a sme sami." povedala som po chvíľke ticha a usmiala sa na Harryho. On sa mi pozrel na pery. 

Priblížil sa tvárou k mojej a nežne ma pobozkal. Tie jeho pery mi už tak veľmi chýbali, cítila som pri nich pocit domova. Bol taký nežný, že som sa doslova rozplývala v jeho náručí. Tak veľmi mi chýbal! Tá jeho vôňa, jeho hlas, smiech a najmä úsmev. Ten najkrajší v celom svete.

,,Takže už mám od Zayna pokoj?" spýtala som sa Harryho s úsmevom na tvári.
,,Áno, natrvalo." pousmial sa a na líčkach sa mu vytvorili krásne jamky. Ešte raz som ho pobozkala, tentoraz na jamky a potom sme sa rozhodli, že budeme pozerať telku, nič lepšie sme totiž nenašli. 
Začali sme pozerať nejaký romantický film, no ani jeden z nás mu nevenoval priveľkú pozornosť. Harry sa mi striedavo díval na pery a potom do očí a držal ma za stehno. Keď sa vo filme vyskytla erotická scéna, cítila som sa strašne trápne. Jedným okom som sa kukla na Harryho. Pozeral sa na mňa, po celý čas. S rukou sa po stehne začal pomaly pohybovať a ja som vedela, čo bude nasledovať. Otočila som sa tvárou k nemu a vlepila mu dlhý vášnivý bozk. Ani neviem ako, ocitli sme sa na zemi, polonahí, iba v spodnom prádle. Harry nado mnou kľačal a bozkával ma kde sa dalo. Rukou zablúdil medzi moje nohy, celá som stuhla, no nebránila sa. Celkom sa mi to páčilo. Vlastne, dosť sa mi to páčilo...