My Destiny [H.S.] [SK]

49

,,Pán Styles?" oslovila ma nejaká sestrička a ja som prikývol na znak, že to som ja.
,,Chcete ísť za slečnou Catch?" opýtala sa ma a ja som sa na ňu nadšene pozrel.
,,Áno, veľmi rád." usmial som sa a pozrel som sa na Liama, ktorý sedel veľa mňa.
,,Môžem ísť prosím prvý?" zúfalo sa namňa pozrel a tak som musel prikývnuť.
,,Ďakujem Harry." úprimne sa namňa usmial a ja som mu úsmev opätoval, som veľmi rád, že som mu odpustil a začali sme odznova, keďže teraz sa budeme vídať častejšie.
,,Už mi poviete, čo jej je?" pozrel som sa na sestričku a ona prikývla a usadila sa vedľa mňa.

,,Slečna Catch to nemala ľahké. Viete, neviem či vám to môžem povedať, ale tak no, ona.." odmlčala sa a ja om sa na ňu zvedavo pozrel. ,,Ona bola v treťom mesiaci." pozrela sa mi do očí a ja som zalapal po dychu. Ona bola tehotná? Prečo som o tom nevedel?
,,No a neviem presne prečo, to vám už povie doktor, ale tomu plodu sa niečo stalo, asi sa poškodila maternica a preto začala krvácať. A kvôli nedostatku kyslíka neprežije ani dieťatko. Pán Styles, ani neviete ako ma to mrzí." úprimne povedala a ja som mlčal. Nemôžem tomu uveriť. Ja... ja som mal byť otcom?
,,Ale takéto veci sa stávajú pane, tento prípad sa nám už stal viackrát. Naozaj mi to je ľúto." sklonila hlavu, zdvihla sa a odišla. Konečne Liam otvoril dvere a smutne sa namňa pozrel.
,,Ja - ja som mal mať dieťa." ticho som mu povedal a šiel som k Mille.

,,Milla?" zisťoval som, či je hore alebo spí, ale nedostalo sa mi odpovede, takže asi zaspala.
,,To nevadí, zlatko, aj keď ma nepočuješ, potrebujem ti to povedať. Takže ja som mal byť otcom. Bože, miláčik, tak ma to mrzí. Asi ťa to prekvapí, ale ja som dieťa chcel. Bol by som nadšený a takto.. budem mať dieru v srdci. Prečo práve my?!" rozvzlykal som sa ale snažil som sa nezobudiť Millu. 
,,Aj tak ťa milujem a neboj sa, urobíme si ďalšie." povedal som a utrel som si slzy.
,,Tak neskutočne ťa milujem." dal som jej pusu na líce a otočil som sa smerom k dverám. Siahol som na kľučku, keď som začul slabý hlas.

,,Aj ja ťa milujem." povedala zachrípnuto a ja som sa k nej rozbehol. Silno som ju objal a sadol som si k nej. Obaja sme mlčali a čakali sme na doktora. Nečakali sme dlho a o necelé tri minúty zaklopal na dvere doktor.

Milla

,,Slečna Catch, pán Styles." povedal a pozrel sa na nás.
,,Mám pre vás smutnú správu. Nerád vám to hovorím slečna Catch, ale obávam sa, že už nebudete môcť mať deti. Je mi to ľúto." ticho povedal a v tom momente sa mi srdce rozbilo na kúsky. Nebudem môcť mať deti? Veď odkedy som mala pätnásť, modlila som sa za to, aby som mala nádhernú rodinu. Milujúceho manžela a deti, predstavovala som si ako budem svojej malej dcérke nakupovať oblečenie a ako bude vyrastať. Ale ja toto nikdy nezažijem. Nikdy nebudem mať deti, nikdy nebudem vidieť prvé kroky môjho dieťatka, prvé slová či prvý deň v škole. Stále som si predstavovala ako budem svojim deťom najlepšou kamarátkou a dôverníčkou, nielen mamkou. Lenže nemôžem. Ticho som sa rozplakala a Harry so mnou, aj keď sa snažil neplakať, vedela som, že to dostalo aj jeho. 

V nemocničnej izbe sa rozhostilo ticho a ja som vedela, že nič už nebude ako predtým.