My Destiny [H.S.] [SK]

53

Milla

,,Harry čo toľko robíš v tej kúpeľni?!" nahnevane som naňho zakričala zatiaľ čo som si pchala do kabelky všetky potrebné veci.

,,Už idem zlatko!" zakričal späť a počula som ho ako si lakuje vlasy. Akoby ich aj tak nemal dokonalé aj bez toho. Rýchlo som si do kabelky dala peňaženku, kľúče, mobil a rúž a obula som si čierne lakované topánky na platforme, ktoré sa hodili k môjmu dnešnému outfitu.

Konečne vyšiel Harry a ja som musela na chvíľu zastať a poriadne si ho obzrieť. Vyzeral perfektne, v tmavomodrej košeli a čierny skinny jeans. Narýchlo si obul čierne chelsea boots a obliekol si kabát a boli sme pripravení vyraziť. Nemôžem sa dočkať na dnešný obed, pretože medzi Liamom a Harrym je stále nejaké napätie a chceli by sme to Sophiou vyriešiť. Vlastne ani poriadne nevieme o čo išlo, Harry mi povedal iba, že ho Liam šikanoval, nič viac a Liam tiež nechce nič prezradiť.

***

,,Ahoj Soph! Prepáč, že meškáme, trochu sme stratili pojem o čase a potom sme nestíhali." povedala som Sophii, ktorá už sedela s Liamom pri stole a spod zelených šiat jej trčalo zaguľatené bruško.
,,To je v poriadku, aj my sme prišli len pred chvíľou." usmiala sa namňa zatiaľ čo sme si s Harrym sadli oproti nim. Všimla som si, že sa na Liama ani nepozrel a prišlo mi to trošku trápne.

,,Hm, tak, čo máte nové?" snažila som sa rozbehnúť konverzáciu, no vo vzduchu bolo cítiť napätie. V podstate sme sa tu rozprávali iba my so Soph a Harry s Liamom zaryto mlčali.
,,No, včera sme boli na prehliadke a zistili sme, že to bude dievčatko!" nadšene vypískla Sophia zatiaľ čo mi ukazovala fotky z ultrazvuku a ja som sa nemohla neusmievať.
,,Je nádherná." zašepkala som, zatiaľ čo som sa pozerala na fotky a slzy sa mi tlačili do očí. Soph sa namňa iba smutno usmiala a bolo vidno, že nevie čo má povedať.
,,Nič sa nedeje." usmiala som sa naňu a zhlboka som sa nadýchla, nechcem tu predsa robiť scény.
,,Harry, Liam, prečo ste tak ticho?" opýtala sa Soph a jemne udrela Liama do hrude aby sa spamätal.

Harry 

Vážne? Ona sa ma pýta prečo sa nerozprávame? Veď Liam ma nenávidí už hrozne dlho a v podstate ani neviem prečo, nič som mu nikdy neurobil, to on si ma vybral ako svoju obeť. Pozrel som sa na Liamovi do očí a nachvíľu som sa cítil akoby som bol zase na strednej škole.

Flashback

,,Si len obyčajný kokot! Úplná troska." zasmial sa mi do tváre a udrel ma päsťou do brucha a ja som sa zvíjal v bolesti. 
,,Prečo to robíš? Nechaj ma!" nahnevane som povedal a nechápal som, kde sa vo mne berie tá odvaha postaviť sa najväčšiemu tyranovi na škole a zároveň tomu najväčšiemu frajerovi. Liam je v podstate hviezda školy - bohatý a obľúbený, čo viac si môže priať. 
,,Ale, takže ty vieš aj rozprávať?" uškrnul sa a kopol do mňa a ja som sa snažil neprejavovať bolesť, pretože to by ho ešte viac povzbudilo.
,,Keď vieš rozprávať, tak mi povedz, prečo si sa s ňou bozkával!" vykríkol a neprestával v kopaní.
,,J - ja som sa s ňou nebozkával. To ona sa namňa vrhla a ja som sa ju snažil odstrčiť." povedal som pravdu a skrčil som sa do klbka na zemi na školskej chodbe a očakával som úder, ktorého som sa nakoniec dočkal.
,,No určite! Kendall by ma nepodviedla!" povedal nahnevane ale znelo to skôr akoby sa snažil presvedčiť sám seba.

,,N - naozaj. Ja za to nemôžem." ticho som povedal ale on namňa škaredo zagánil a kopol ma.
,,Klameš!" zúfalo vykríkol a naďalej ma bil akoby som bol boxovacie vrece. 
,,Ale ja ju nemám rád." vzlykol som a už som neudržal slzy, ktoré mi tiekli po tvári.
,,Prestaň. Už. Toľko. Klamať!" hovoril pomedzi údery a ja som to už nevydržal a odpadol som, posledná vec, ktorú som videl, bol Liamov nahnevaný výraz, ktorý do mňa udieral až kým som sa nestratil v temnote.

End of flashback