My Destiny [H.S.] [SK]

22

Keď sme vyliezli z vody, bol už čas večere, tak som sa Mille ochotne ponúkol, že jej niečo pripravím. Po dlhšom rozhodovaní som nám urobil obyčajné špagety. Dal som zovrieť vodu a nasypal som do hrnca ešte nepripravené špagety.

Keď boli hotové, nachystal som taniere a dal tam špagety. Na vrch som nalial, alebo skôr čapol bolonskú omáčku z fľašky a zavolal Millu, ktorá sa šla prezliecť z mokrých plaviek.
,,Už idem, miláčik! Daj mi ešte pár minút!" zaričala na mňa Milla. Tak fajn, aspoň to trocha vychladne, kým si sadneme k stolu. Vybehol som hore schodmi a potom do izby, kde som si obliekol suché boxerky, tepláky a obyčajné biele tričko. Práve keď som vyšiel z chodby, Milla otvorila dvere, tak som ju chytil za ruku a odprevadil dolu schodmi. Dokonca aj v teplákoch a svetri vyzerala úžasne!
,,Pripravil som ti prekvapenie." usmial som sa na ňu jemne ju pobozkal na pery. Bozk mi síce opätovala, no na bozkávanie nebol čas. Zas som ju vzal za ruku a šli sme do kuchyne, kde už na stole čakalo moje majstrovské dielo. Milla však nevyzerala prekvapene z toho, že som varil. ,,Vieš, zlatino, tú vôňu bolo cítiť až hore, takže mi to došlo. No ale nezapodievajme sa takýmito blbosťami a poďme jesť." povedala a mne to ani tak nevadilo. Veď jej spadne sánka, keď ochutná tú dobrotu. Nuž sme si sadli k stolu oproti sebe a nabral som si prvé sústo špagiet s omáčkou na vidličku. Milla to po mne zopakovala. ,,Teda Harry, je to vážne výborné!!" povedala a snažila sa udržať si vážnu tvár, no videl som, že sa zadúšala od smiechu. Zatváril som sa, že som urazený.
,,Pff, iste. Prečo by si sa teda tak smiala?" odpovedal som jej namrzeným tónom. Milla sa však stále škerila: ,,Tak prepáč, Harry, ale to sa nedá jesť! Veď špagety sa nedajú pripáliť a tieto sú absolútne ako uhoľ!" Znova sa zasmiala.
,,Ale no, zlatino, nemôže to byť také zlé!" mykalo mi kútikmi úst.
,,Veril by si, že je? Ale nechaj to už tak, Harry, niečo nám pripravím, ak sa neurazíš." spýtala sa a ja som prikývol. ,,Dobre, rád, ale už žiadne špagety!" zaškeril som sa a ukázal jamky, ktoré ona tak milovala.
Zasmiala sa a už aj začala pripravovať palacinky, jej povestné palacinky, ktoré boli také dokonalé, že sme ich jedli skoro každý deň. Keď boli palacinky hotové, natrela niektoré nutellou, iné džemom a naservírovala ich na taniere s ovocím. Už pri pohľade na nich sa mi zbiehali slinky. Milla položila taniere na stôl a spolu sme si k nemu sadli.
,,M - Milla, pamätáš, čo som sa ťa dnes chcel niečo opýtať, nie?" zakoktal som sa ako vždy keď som nervózny.
,,Áno, iste. Už si sa rozhodol, že ma do toho zasvätíš?" zasmiala sa.
,,Iste. No vieš, ja som sa ťa chcel opýtať, či by si so mnou nešla na víkend niekde do hôr - odpočinúť si, alebo sa zregenerovať. Niekde kde sú sauny, maséri, kde by nám bolo vážne skvele!" vyhŕkol som.
,,Fúha, to znie super!" vyhlásila a doširoka sa na mňa usmiala. Bol som úprimne potešený, lebo súhlasila. Bál som sa, že by si myslela, že to je na náš vzťah prirýchlo.
,,Fajn, takže by ti nevadilo, keby sme tam šli na víkend?"
,,To by mi vyhovovalo, no budem sa ešte musieť zastaviť doma a zbaliť si kufor."
,,Fajn, dnes sa tam zastavíme a zajtra vyrazíme."