My Destiny [H.S.] [SK]

38

Čas plynul veľmi pomaly, v podstate som ho ani nevnímal, keďže som stále myslel na Millu. Čo asi tak robí? Chýbam jej?
Aj keď sa ma Cassidy snažila provokovať rôznymi spôsobmi, či už tým že sa obliekala do spodného prádla a tak mi chodila na izbu alebo som ju len tak náhodne našiel sprchovať sa u mňa v izbe, ignoroval som ju. Bola to pre mňa len zábavka a už som veľakrát oľutoval, no nedalo sa to vziať späť. Bol som ako telo bez duše - mechanicky som podával skvelý výkon ale pre mňa bola práca len o číslach a úradníckych rečiach, celý čas som premýšľal a niečom úplne inom. O nej.
Takéto zúfalstvo som ešte necítil, mal som chuť plakať, a potom som chcel rozbiť každú jednu hotelovú vázu, ktorú som videl. Čo práve robí? Myslí na mňa? Chýbam jej?
Toľko otázok ale žiadne odpovede.

Milla

Už sú to 3 týždne odkedy odišiel. Neozval sa. Už viackrát som sa snažila na ňho zabudnúť, viem že sa to na mňa nehodí, ale pila som, asi každý druhý večer, chcela som proste nemyslieť. Ale nešlo to a po alkohole som cítila ešte väčší smútok ako predtým. Neverím, že niekto sa môže cítiť tak zúfalo. Cítila som sa ako troska. Aj cez všetky tie veci ktoré mi urobil, všetky tie štetky ktoré pretiahol a všetky slzy, ktoré som pre ňho preplakala som mu už dávno odpustila. Bez neho som akoby nežila, dni už neboli také jasné, ako keď som vedela, že na mňa myslí, že ma ľúbi. Keď som sa pozrela do zrkadla, už som viac nevidela tie drobné iskričky ktoré boli v mojich očiach pred našim rande. Už som nemala jemne ružové líčka, nečervenala som sa každú chvíľu ako keď mi hovoril aká som nádherná a výnimočná, už nie. Moja pleť bola v žalostnom stave, ale ja som proste nemala silu a ochotu čo i len dať si masku na tvár, alebo zájsť ku kozmetičke, kvôli môjmu hrozivému obočiu.
Načo by som sa maľovala, česala, snažila sa byť peknou, keď on už o mňa nestojí. Už sa na mňa nikdy nepozrie. Už nikdy nezazriem jeho nádherné prenikavé smaragdy. Už nikdy nezazriem jeho žiarivý biely úsmev, ktorý mi spríjemňoval každý jeden deň. Už nikdy sa nedotknem jeho nepoddajných hnedých kučier, ktoré som tak milovala. Už nikdy ho nepohladím po jeho tvári, lícach, ktoré zdobili prenádherné jamky stále, keď sa usmial.
Už nikdy...