My Destiny [H.S.] [SK]

42

Harry nás odviezol k nemu do hotela a dovolil mi aby som tam zostala celý môj pobyt v Berlíne, keďže má manželskú posteľ, budem tam bývať s ním a aspoň ušetrím. Povedala som mu pravdu, že som si spiatočnú letenku nekúpila a bol rád, akurát ma mrzí že má pracovné povinnosti tak so mnou nebude môcť byť, ale povedal, že ma s niekým zoznámi tak sa teším.

,,Tak, zlatko, sme tu." usmial sa na mňa Harry a ako pravý gentleman vystúpil a otvoril mi dvere aby som mohla vystúpiť z auta aj ja. Odprevadil ma do hotela kde si ma recepčná zapísala a dala mi náhradné kľúče do hotelovej izby. Čo ma ale prekvapilo bolo, že Harry mal dverami spojené dve izby.
,,Harry, koho je tá ďalšia izba?" milo som sa ho opýtala a ani mi nestihol odpovedať a do izby vtrhlo nejaké neznáme dievča, dlhé kučeravé vlasy povievali za ňou. Zdala sa mi známa a keď som sa na ňu pozrela bližšie, zostala som veľmi prekvapená.
,,Cassidy?" zašepkala som a ona sa na mňa pozrela.
,,Áno.. a ty si kto?" prižmúrila oči.
,,Ja som Milla, Harryho priateľka. A ty si predpokladám asistentka však?" spokojne som sa usmiala a ona otvorila ústa od prekvapenia.
,,J - ja áno som. Asi by som už mala ísť." vyhŕkla a opustila izbu krútiac zadkom v jej mini čiernych šatách.

,,Teda Milla, ty si jej to ale natrela!" zasmial sa Harry a podal mi kufor, ktorý mi ochotne niesol celú cestu od auta. 
,,Ďakujem, idem si vybaliť veci. Budeš tu so mnou?" 
,,Prepáč, ale musím ísť do tej novootvorenej pobočky, majú tam nejaké problémy s faktúrami." vysvetlil a ja som prikývla.
,,Dobre, to je v pohode, tak veľa šťastia." povedala som a pustila sa do vybaľovania. Rozlúčili sme sa a Harry odišiel. 

Len čo zatvoril dvere, do izby zase vtrhla Cassidy a začala po mne kričať.
,,O čo sa pokúšaš? Že sem len tak prídeš a ukradneš mi Harryho?! On je celý môj, tak mu daj pokoj!"

Čo si o sebe tá mrcha myslí?

Ahojte, prajem šťastné a veselé Vianoce! Tiež chcem poďakovať za toľko videní a že ste dostali príbeh do prvých priečok vo fanfiction, ďakujem! ♥