"Cŕŕŕn! Cŕŕŕn!" rozospato vypnem svoj otrávný budík a poňaťahujem si zkrehnuté kosti. Dnes je ten deň. Deň najhorší v mojom živote. Sťahujeme sa na miesto asi niekolko hodín od nášho domova. Od mojich kamarátov. Pomalým krokom dojdem do kupeľne kde si dám rýchlu ľadovú sprchu a spravim rannú hygienu. Už prebudená prejdem do izby ku skrini a vyberiem si svoje obľúbene legíny s crop-topom.
Rýchlo to na seba navlečiem a vyjdem na chodbu smer kuchyňa. Pomaly schádzam schody keď z kuchyne počujem mamin hlas: "Louis choď zobudiť sestru.", povie mama môjmu o 2 roky staršiemu bratovy. "Netreba, už som hore." Poviem akurát keď sa Loui chystal vstať od stola. "Oh, dobré ránko zlatko.", povie mama a usmeje sa. Odzdravím a sadnem si k Louisovy ku stolu s raňajkami.
Jediný človek z našej rodiny kto sa tam teší je naša mama. Dostala tam niaku dobrú ponuku v právnickej firme. Áno, moja mama je právnička takže si nežijeme zle. Otec od nás odišiel krátko po mojom narodení, vôbec ho nepoznám a ani o to nemám zaujem. A vravela že nás chce zoznamiť s Robom. S Robom sa zoznamila keď ju raz na týždeň poslali pracovať do Londýna. Som rada že si mama konečne niekoho našla, ale isť kôli nemu na druhú stranu sveta je podľa mňa prehnané. To nemohol on dojsť sem? Dobre, dobre možno tam mama dostala lepšiu ponuku ale trz sa nám vôbec nežije zle. Načo nám bude ešte viac peňazí?
Keď som dojedla, tanier som zaniesla do dresu a pozrela som sa na hodiny nad ladničkou. Hodiny ukazovali 9:43. S mojou bandou som sa mala stretnúť o 10:00 keďže o 14:00 odchádzame , našom mieste. Čiže staré futbalove ihrisko. Otočila som sa na mamu. "Mami, idem za kamarátmi sa rozlúčiť. Prídem o 13:30." oznamila som mame ktorá sa na mňa smutne usmiala a prikývla. Ku mne sa pridal aj Louis, ktorý sa tiež chce rozlúčiť s kamošmi.
Prejdeme do chodby kde sa obujeme. Ešte si z chodby vezmem kabelku do ktorej hodím mobil, kľúče a fľašu z vodou. Do ruky berem moju futbalku, ešte zakričíme mame na pozdrav a opuštame dom. Pred domom sme sa vydali každý iným smerom. Pozrela som na mobil, 9:50. Super, akurát to stihnem. Už sa s nimi len rozlúčiť. Ale dokážem opustiť moju druhu rodinu?
Ahojte!
Toto je môj úplne prvý príbeh a dúfam že sa vám bude aspoň trocha pačiť :). Na začiatok je to také "suché", ale všetko sa to rozbehne v 3. kapytole. Budem vďačná ža každú radu a názor, za vote a coments. Za prípadne chyby sa ospravedľňujem :)...
Margoo
YOU ARE READING
Girl like boys
Teen Fiction!!!POZOR!!! Pridávanie časti je nepravidelné. Niekedy je aj 5 za deň a niekedy nieje aj týždeň. Ale snažim sa to zmeniť :D haha Dievča ako chalani... Dievča ktoré je krásne, drzé, impulzívné a omnoho viac sa presťahuje z Maimi do Anglicka ..presnejš...
