Girl like boys

"Miláčik"

POHLAD EM:

"Ale no taak Luis, veď ty vieš že to je nemožné. A navyše neznášam takých manekínov ktorý si myslia že lusknú prstami a hneď im celý svet leží pri nohách" povedala som neutrálne a vzala si od neho moje orieškové latté a bundu. Sadli sme si k najbližšiemu stolu ktorý bol volný a rozprávanim zabrali celý deň.

Domov sme došli až okolo 16:00 poobede. Hneď vo dverách sa na nás mama usmievala ako slniečko na hnoji. "Rob dojde už zajtra. Tak by som bola rada ak by ste boli doma." oznamila nám veselo a už sa stratila v kuchyni. Ja a Luisom sme tam prekvapene stáli ohronení čo sme sa práve dozvedeli. Jej hlava ešte vykukla spoza rohu "a poupratujte trochu!" povedala vážnejšie ale nakoniec sa na nás usmiala.

Prvá som sa spamätala ja. Rýchlo som sa vyzliekla a išla do izby. Dovybalovala som si ešte posledné veci a trochu poupratovala. Bolo 16:27 keď som skončila a skočila do postele aj s notebookom. Išla som skontrolovať skype či náhodou nieje jeden z tých báboviek zapnutý. Ale pri mojom šťastí nebol ani jeden. Ani ma to neprekvapuje o takomto čase sme boli ešte na ihrisku, ale bola som z toho trošku sklamaná. Pozrela som ešte ostatné socialne siete. Chýbali mi tak strašne moc. Boli moja rodina ktorú som si vybrala sama tak ako si oni vybrali mňa. Chýbal mi futbal s nimi, proste všetko.

Rozhodla som že sa pojdem trochu prevetrať. Pojdem si zabehať a budem dúfať že sa nestratím. Zo skryne som si vybrala legíny na behanie, športovu podprsenku a na vrch teplejšiu mikinu keby sa náhodou ochladilo. Vzala som mobil so sluchadkami a zbehla dole. "Idem si zabehať" zakričala som, "Dobree, ale nebuď dlho" odkričala mi mama späť. Obula som si svoje Nike bežecké tenisky a vybehla von. Pred domom som si ešte ponaťahovala svalstvo, zapla hudbu do sluchatok a vyrazila. Behala som tade kam ma noh zaviedli a snažila sa zapamätať cestu aby som sa vedela vrátiť. Po asi hodine som sa prvý krat zastavila a bola som ohúrena.

Zastavila som pri futbalovom ihrisku. Vyzeralo to ako niaky pristor na výučbu pre školu. Bola tu aj bežecká trať a aj niake stroje na cvičenie. Kochala som sa pohladom celkom dlhú dobu pokial ma nevyrušil hluk. Započúvala som sa a zistila že je to rozhovor niakeho dievčaťa a muža. Zašla som za roh a tam som videla ako niaky ožraný perverzák obťažov dievča ktore vyzeralo že je v mojom veku. Podišla som bližšie k nim. "Hej!" zakričala som naňho. "Daj jej pokoj" povedala som výhražne. "Okamžite" muž alebo skôr chalan ako som mala možnosť zistiť sa zasmial "ako mi v tom chceš zabrániť miláčik." ozval sa a mne ten hlas bol strašne povedomí ale nevedela som si spomenúť odkial. Odstúpil od dievčaťa a podišiel bližšie ku mne. Rozhodla som sa že ho trošku prekvapím. Keď prišiel až ku mne tvárila som sa nevinne a vystrašene načo sa uchechtol. Rukami ma chytil za boky a oprel o kapotu auta hneď vedla nás. Keď sa začal približovať a chcel ma pobozkať jednou rukou som ho chytila za vlasy na temene hlavy "nemal by si sa snažiť o niečo na čo nemáš, nevidíš že o teba nemá záujem? Môžeš si ublížiť miláčik" povedala som a na slovo 'miláčik' som dala dôraz. Potiahla ho za vlasy smerom od seba. Pustila som mu vlasy a vrazila mu rovno do oka. Ten sa pod návalom alkoholu zapotácal a spadol na zem. Hneď som sa otočila aby som skontrolovala to dievča ale pri nej už niekto bol a dalši traja sa začali nekontrolovatelne smiať.

Margoo