Girl like boys

Karma

Nemám slov, je fakt nádherna. Minimálne dva krát väčšia ako moja stará izba. V strede izby je veľká posteľ ktorá vypadá dosť pohodlne. Rozbehnem sa a skočím na ňu. Ona tak navyzerá,ona JE pohodlná. Oproti nej je krásne,veľké, moderno-barokové zrkadlo. Vedľa zrkadla trochu ďaľej je kozmetický stolík so zrkadlom. V rohu miestnosti je pásikavá hojdacia sieť, vždy som chcela mať hojdaciu sieť v izbe a na druhej strane je zase písaci stôl. Medzi zrkadlom a kozmetickým stolíkom sú dvere. Postavila som sa a prešla k nim, otvorila som ich. Je to kupeľňa. Zariadena do čierno-biela. Je tu všetko, vaňa, WC, umyvadlo, sprchový kút a všetko čo v kúpelni ma byť.

Vyjdem z kúpelne a vedľa hojdacej siete si všimnem ďaľšie dvere. Pravdepodobne šatník. Keď som sa k ním dostala a otvorila ich zistila som že mám pravdu. Bol to šatník. A teraz to najlepšie, dámy a páni držte si klobúki. Ja mám vlastnú terasu. To by bolo úplne normalne ak by v rohu nebola výrivka. Ďaľej tam bolo posedenie pre piatich ľudí. Všimla som si že strecha nad terasou sa da skryť. Zvonka po stranách sklenených veľkých dvier bola na stene drevená konštrukcia obrastená brečtanom. Ako som sledovala smer rastúceho brečtanu všimla som si že strecha nad terasou je z častí rovna. Hmm, čo tak menšie dobrodrúžstvo.

Podišla som ku drevenej konštrukcii a trocha ňou zatriasla aby som zistila či je dosť pevná. Ani sa nepohla, tak som začala pomaly stúpať do medzier konštrukcie a vychádzať čoraz vyššie. Na jej konci som prešla na strechu. Je z tadeto nádherny výhľad a keďže náš dom je na kraji lesa a nesvieti tu toľko lámp, hviezdy je vidieť výborne. Ľahnem si na strechu a zamyslím sa. 

"Ema Sinderová, robíš si zo mňa srandu?", zvrieskne na mňa z izby Louis. Len sa uškrniem a ďalej ležím. Počujem ako trieska dverami, oh jasné hľadá ma. "Ema, kde si?" zavrčí nahnevane. "Ešte máš terasu a dokonca s výrivkou." povie a tak trochu z jeho hlasu cítim závisť, v duchu sa zasmejem. "Hľadáš niečo braček?" spýtam sa pobavene. "Ema?, kde si?" zasmejem sa " Čo kurva robíš na streche?" povie a lezie ku mne. Chce mi vynadať ale keď zbadá ten výhľad, no tak asi si to rozmyslel. "Fííha." zahvyzda. "Prečo ma sakra mama poslala pre tašky." povie si skôr sám pre seba. "Karma, braček karma. Ty si mal lepšiu izbu v starom dome a ja zase tu." poviem a vyplazim mu jazyk. Vypadá že ma nevníma a je zažratý do pozorovania hviezd. Vysrala som sa naň ho a ponorila sa do vlastných myšlienok. Už teraz mi chalani neskutočne chýbaju. Ani neviem kedy a po tvári mi stekali malé kvapôčky slanej kvapaliny.

Margoo