Girl like boys

...

Bože moooj <3 určite ste ju už počuli ale...úžasna pesnička..tešim sa na celý album..Harryho hlas no nieje čo dodať <3

+++

Skypovali sme niečo menej ako hodinu. Bolo za pár minut osem tak som si dala dole podprsenku pre pohodlie. Mala som hrubsie tielko čiže nebolo vydieť čo by nemalo (aj vy milujete ten pocit keď si dáte konečne dole podprsenku ako ja :D). Prehodila som cez seba svoju mäkkučkú fluffy deku a posledné vrecko medvedíkov. Fňuk. Musím isť zajtra do obchodu.

Zišla som dole a skočila na gauč na moje staré včersjšie miesto vedla Des a Harryho. Tak trochu som ich pripučila. "Sorry.." ospravedlnila som sa "..fajn som tu. Môžme začať ale stále nechapem že budete s nami kukať filmy namiesto toho aby ste šli dakám na párty."

"Zajtra je párty asi 3 bloky odtialto takže pojdeme zajtra." odpovedal mi Niall a už som začula uvodnú znelku Harryho Pottera a usalašila som sa pod deku medzi tym luďkov. Samozrejme mi Harry zase kradol macíkov no zo začiatku som protestovala ale prestalo ma to baviť tak som ustúpila. Čo sa často nestáva ale je večer a nič sa mi nechce. Pri pozeraní 5 časti som zosmutnela. Naposledy som ju pozerala s mojim a Louisovim najlepšim kamaratom. Bolo to pred 4 rokmi a ja som mala 12-13. Týždeň na to umrel. On bol starši aj od Louisa mal 16. Zomrel na rakovinu. Najhoršie je že nám to nepovedal. Nechal nám list ktorý mám stále. Vedel to 2 roky a nič nám nepovedal. Celé dva roky trávil čas s nami a rodinou. Niekedy mi bolo divné že nevlál keď sme sa napríklad naháňali ale vždy som si povedala že je to normálne alebo keď si ostrihal vlasy na krátko pričom miloval svoje huste blonďaté vlasy. Strašne mi chýba.

Pozrela som sa smutne na Louisa a ten sa na mňa súcitne pozeral. V živote som plakala kóli chlapcovy dva krát. Pri Shonovy (šónovy)-najlepši kamarát a za chlapcami keď sme sa sem sťahovali. Len som mu (Louisovy) naznačila že to zvládnem. Ale téma Shon, spomienka, fotka proste hocičo spojené s ním ma vždy dostane do posmutnej nálady.

Pomaly som začala vidieť rozmazane cez slzy. Ne ne ne. Prečo zas. Aaghr. Rýchlo som preskočila gauč. "Pojdem si lahnúť." povedala som tichým chraplakom a vybehla do izby kde som zabuchla dvere.

Harry:

Z ničoho nič preskočila gauč až ma myklo. "Pojdem si lahnúť" pevedala tichým divným hlasom a vybehla na poschodie. Niečo sa mi nezdalo. Pozrel som sa na Louisa a ten nebol tiež niaky veselý. Čo sa deje?

Emma:

Vytiahla som zpod madraca dennik? Dajme tomu že dennik. Bol to zašítok kde sme všetci traja celých 7 rokov každý deň písali zážitky. Lepili fotky a podobne prelistovala som až na koniec kde bola posledna spomienka. List..

Margoo