Zabudnutý sľub

763 35 1
                                    

Ráno som sa zobudila na rachot. Pozrela som na hodiny na nočnom stolíku, zistila som že je 10:37. Zabijem osobu ktorá ma zobudila tak skoro.Môže si začať kopať hrob. Postavila som sa z postele a pomalým krokom kráčala do kuchyne. Vlastne si myslím že je to kuchyňa, keďže som dolne poschodie včera vôbec neprešla. Začula som daľší rachot ktorý ma len presvedčil že kráčam správne. Vojdem dnu a mám pocit akoby tu nikto neupratoval 2 roky. Všade sú rozbité vajíčka, rozsipaná múka, panvice a hrnce, jak po výbuchu bomby.

 "Louis Sinder robiš si zo mňa kurva srandu?"

spýtam sa nasrano. Od prekvapenia poskoči a zmeravie. Pomaly sa začne otáčať a s nevinným výrazom v tvari prehvori po tichu, prekvapene a vystrašene zároveň.

 "Ahoj, ty už si hore?, Tak skroro?, Čo ťa zobudilo snáď nie ja."

"Jasné že ty, trieskaš tu jak jebnutý, je tu pordel jak na smetisku, zobudíš ma o pol jedenástej cez prázdniny a tváriš sa jak neviniatko. Si ty vôbec normálny?"

"Ehm..sestrička moja ž..", začne no ja ho preruším.

"Nie, nie, nie..Louis to si upraceš ty!"

"Ale Emka, ty vieš ako ťa moc ľúbim. Urob to pre svojho milovaného brata." nahodi psie oči.

"Pol hodinu Louis, pol hodinu." poviem  vezmem si jabko z košíka a chcem ísť do izby no zastaví ma.

"Prosím Em, mama ma zabije. Čudujem sa že sa ešte nezobudila."

"Louis vieš že ťa mám rada ale vieš čo si mi sľúbil pred dvoma rokmi."

FLASHBACK:

"Ty si sa zbláznil?", poviem a neveriacky naň ho pozriem.

"Mama nás zabije zaživa. Načo lezeš do kuchyne keď ne.." nedokončila som lebo ma prerušil.

"Em, mama sa to nedozvie, vráti sa až za tri dni. Prosím pomôžmi to zakryť." povie a kľakne si na kolená.

"Louis! ty si podpálil kuchyňu a myslíš si že to mama nezisti?"to je až tak sprostý?

" Ty máš v tej hlave fakt nasraté."poviem si skôr sama pre seba.

"Prosím prisahám že už nikdy nebudeš po mne musieť upratovať kuchyňu a budem sa jej vyhýbať dvojmetrovou obkľukou." povie a nasadí puppy face. Zapozerám sa naňho. Porazene si povzdychnem.

"Fajn, ale nikdy viac." a zakvačíme si maličky

END FLASHBACK

"Ale to bolo pred dvoma rokmi." povie neveriacky.

"A stále si to pamätám." poviem a odchádzam do izby kde si vybalím tašky ktoré mi sem asi Louis ráno doniesol. Potom sa osprchujem a spravím rannu hygienu.

Margoo

Girl like boysWhere stories live. Discover now