Predtým, než zomriem...

1.Naše cesty sa stretávajú

„Sel, Sel!" kričala na mňa už z diaľky Camila a červené vlasy jej odstávali na všetky svetové strany. Rútila sa ku mne ako tornádo a ja som sa začala strachovať či nespadnem, keď sa na mňa vrhne. Moje obavy boli nanešťastie opodstatnené , pretože keď ma objala, obe sme sa zatackali. Camila bola zvláštny človek a objímala sa len v prípade, že bola nadšená. 

„Tak čo sa deje?" s úsmevom som si napravila tašku, ktorá mi visela na pleci. 

„Neuveríš, ale sem, do tohto zapadákova prišli noví študenti," mierne nadskočila a obe sme sa vybrali k učebni angličtiny.

 „Zaujímavé." Moja skromná reakcia však zrejme nebola dostatočná, pretože Camila predo mňa skočila ako nadšené dieťa a začala mi vysvetľovať, prečo toľké nadšenie. 

„Sama vieš, že Fogwest je taká diera, že tu nemáme ani len kino. Stredná je tu postavená len preto, aby sem nemuseli chodiť autobusy a naše cesty sú tak deravé , že keď poriadne naprší, tak ich môžeš splavovať na rafte," rozhadzovala rukami, akoby som nevedela o čom hovorí. Fogwest je to najzapadnutejšie mesto na svete a nepoznám človeka, ktorý by z neho nechcel odísť. Tobôž nie dobrovoľne sa sem prisťahovať. Vedela som to, a tak som si bez protestov vzala od Camili plastový hrnček s kávou, ktorú mi každý deň nosila. 

„Ty si to stále nepochopila Sel. Oni musia byť pekne divní," s vážnym výrazom ma neustále presviedčala, no mňa to iba rozosmialo. 

„Že to hovoríš práve ty," so žartom som si ju prezrela a na jej tvári sa objavil šibalský úsmev. 

„Ale prosím ťa. Camila Tervová je už stará škola," na potvrdenie svojich slov, si potiahla lem čiernej sukne, pod ktorou žiarili zelené pančuchy so žltými členkovými čižmičkami. Len som pokrútila hlavou a napila sa z kelímka. Horká chuť kávy sa mi rozliala po jazyku, a aj keď som si to nechcela pripustiť, Camilino nadšenie zaúčinkovalo a ja som začínala byť zvedavá.

****************

„Čo myslíš, akú farbu majú Tiffanine vlasy naozaj?" škodoradostne sa smiala na kráľovnej minuloročného plesu, Tiffany Morgenstrovej. 

„Cami, mala by si sa prestať smiať na cudzom nešťastí. Ona predsa nemôže za to, že si nedostatok mozgových buniek musí kompenzovať dĺžkou vlasov," naoko pohoršene som pokarhala Camilu, ktorá sa rozosmiala. No moje slová mali ešte jeden, nečakaný účinok. Začula ich totiž sama Tiffany a ihneď k nám napochodovala aj so svojou suitou umelých krások. 

„Máš jedno šťastie, že moja ponuka stále platí Sellia a ja sa budem tváriť, že som nič nepočula. Nechápem prečo sa zahadzuješ s touto fľandrou," opovržlivo kývla smerom ku Camile. Tá sa však postavila na odpor.

 „Pozor na jazyk barbie, pretože tvoje krásne oči by na tvojej prepudrovanej tvári nemuseli dlho držať!" sladko sa usmiala. 

Tiffany sa na tvári objavil znechutený výraz nad Camilinou krvilačnosťou a naštvane zovrela pery.

 „Chudera!" zasyčala na Camilu, a pred odchodom pohodila vlasmi. „A mimochodom sú pravé!" ukázala nám chrbát a za klopkania svojich nadmerne vysokých topánok sa stratila zo školského dvora, na ktorom sme mali obednú prestávku. Camila ešte chvíľu zazerala na Tiffanin vzďaľujúci sa chrbát , no ako je pre ňu typické, ihneď zmenila tému. 

„O akej ponuke to hovorila?" zahryzla sa do mäsového sendviča a uprela na mňa svoje veľké zelené oči. „Ani mi to nespomínaj!" zavrčala som, ,,tá potvora chcela, aby som sa pridala do ich tanečného tímu a vraj sa konečne začala správať, ako hodná svojej krásy. No to iste," naštvane som odhodila ohryzok z jablka do neďalekého koša.

 „Mali by sme ísť," vzdychla som si. „Nechceš predsa zmeškať zaujímavý výklad profesora Mexmera," naznačila som zasnený pohľad a Camila do mňa drgla. 

„Čo myslíš, ako by znelo Camila Mexmerová?"zasnívala sa a so smiechom sme sa pobrali na dvojhodinovku literatúry s najmladším a najkrajším profesorom na škole. 

Alex Mexmer. Typický katalógový američan a Camilina životná a hlavne platonická láska. Áno presne on nás učil literatúru. A robil to dobre. Hlavne, keď ste počúvali jeho výklad a nezaoberali sa počtom tehličiek na jeho bruchu. Mal to naozaj ťažké, pretože toľko sedemnásťročných dievčat bolo na jedného dvadsaťpäť ročného profesora, naozaj dosť. 

No, keď sa niektorí z triedy (ja) započúvali do jeho slov, naučili sa mnohé (iba ja). On sám bol totiž pohltený svetom slov a histórie. Mladí ( zase iba ja) sa v jeho slovách vedeli nájsť ( som v tom sama ako prst).

****************

Večer, keď som sa snažila mame pomôcť s večerou, som namiesto mrkvy trafila svoj palec. Krv sa z neho začala rinúť v neprirodzenom množstve, a tak som ho automaticky strčila pod studenú vodu. Čakala som, že to poriadne zaštípe , no namiesto toho ma voda bolesti úplne zbavila. Krv prestala tiecť takmer okamžite a pokožka sa začala scelovať. 

Neskôr, keď som sa prihlásila na facebook, som na prste mala už len jemnú jazvu a v duši nepokoj. Už som sa chcela odhlásiť, keď mi blikla správa od Camili.

Camila: Ronnie vravel, že tí noví sú úplní cvoci.

Sellia: Cami tvoj brat je sám cvok :)

C: to nevyvraciam :D ale vraj nevedia čo je to mobil alebo internet. Nechcú povedať odkiaľ sú alebo kde bývajú.

S: Tak si strážia súkromie ti ešte nemusia byť divní. Tiež by som bola niekedy rada, keby že nevieš kde bývam :D

C: Mala by som sa hnevať... Ale chápem ťa :D