★Unikát★

★3. kapitola★

Dopadol na mňa vankúš. Potom ma napadol chlad a prepadla hriešna myšlienka. Zabijem ho.
Ani som nemusela otvárať oči, pretože som veľmi dobre vedela, kto to bol.

„Justiin! Ja ťa zabijem.” Hovorila som zo zatvorenými očami a natiahla na seba viac perinu.

„Je jedenásť aj jedna minútka. Povedala si, že chceš spať do jedenástej. Neďakuj.” Hovoril celý natešený ako malý chlapec.

Postavila som sa a namierila na neho ukazovákom.

„Dnes sa mi vyhýbaj.” Rázne som ho upozornila a chcela ísť do kúpeľne.

Máme dvojposchodový dom, ktorý mal jedenásť izieb a z toho len dve kúpeľne. Dve kúpeľne pre desiatich ľudí čo znamená nulovú šancu sa tam dostať. Jedna bola hore. Obsahovala vaňu, dve umývadlá, záchod a sprchový kút. A dolná kúpeľňa mala len záchod a jedno umývadlo. Lenže zázrakom som sa nedostala ani do jednej kúpeľne a preto som si umývala zuby v kuchyni.

„O niečom neviem?” Spýtala sa mama keď vošla dnu.
Vonka bola grilovačka. Posledná tejto sezóny.

Vyplula som pastu do umývadla a poriadne si vypláchla ústa.

„Hej. Chloe si žehlí vlasy a ledva mi podala kefku a v dolnej kúpeľni si Reyli skúša maskaru. Ostala mi kuchyňa. V poslednej dobe ma všetci ignorujú.” Povedala som a mama vyberala zeleninu.

„Srdiečko, možno keby si viac času trávila doma tak by ťa brali medzi seba. Skús obmedziť brigádu a tráv viac času doma.”

„Mami, šetrím si na univerzitu.”

„Šetríš už druhý rok zlatko. Na univerzitu to bude stačiť. O rok sa budeš pripravovať na prijímačky a potom nám odídeš na univerzitu a už ťa s Andrewom vôbec neuvidíme.”

Rýchlo som ju objala, pretože som mala strach, že sa rozplače. Na tieto témy bola veľmi citlivá.

„Mami, budem tu ešte rok. Navyše tam budem už len párkrát a končím s brigádou.”

„Ako myslíš moja, ale začínaš nám chýbať.” Povedala a vyberala taniere.

Ja som vzala príbor a vzala ich von. Nebolo najhoršie počasie. Párkrát zafúkal vietor a zavial mi vlasy. Bolo to vlastne príjemné.

Poobzerala som si našu záhradu. Okolo terasy boli zasadené kvety, na ktoré si mama veľmi vytrpela. Na záhrade sa nachádzal dlhý drevený stôl a dve drevené lavice. Jordan si pri stole kreslil. Bol to taký zlatý osemročný drobec. Náš miláčik. Mia s Nathanom sa opäť naháňali. Eidan hádzal Porsche loptičku a tá ju vždy priniesla. Andrew stál za grilom a díval sa na mamu najzamilovanejším pohľadom. No a mama krájala zeleninu.

„Valentine, choď zavolať Chloe a Reyli. Nejdú predsa na ples. A obleč sa. Nie je noc.”

Išla som neochotne do vnútra a vošla do dolnej kúpeľni. Pri zrkadle stála Reily a kulmovala si krátke hnedé vlasy.

„Mama ti od..”

„To nevieš ani klopať?! Bože! To nemôžem mať ani kus súkromia?!” Surovo mi pred nosom zabuchla dvere.

Išla som teda do hornej kúpelne a najskôr som zaklopala. Ponaučila som sa. Otvorila som dvere. Chloe si rúžovala pery.

„Okamžite vyladni! Nevieš klopať?!”

„Ale veď som klopala.”

História sa zopakovala a dvere tiež zabuchla. Boli to sestry. O tom nebolo pochýb.