★Unikát★

★36. kapitola★

Len som mu zamávala a on sa zasmial.

„Ahój.”

Pozrela som sa za seba a všimla si Briana. Objal ma a ja som sa usmievala.

„Musím sa správať..”

„Normálne? Civilizovane?”

Buchla som do neho.

„Slušne?”

„Správaj sa tak, aby si si užila život.”

Otočila som sa a rozbehla sa za Masonom. Div, že som nespadla do bazéna. Bola som ako hrdinka.

„Rozmyslela som si to. Soph ma dostalo do týchto plaviek.”

Chytil ma za pás a ja som si dala ruky okolo jeho krku. Udržiavali sme očný kontakt.

„Teraz mi budú všetci chalani závidieť, že mám najsexi priateľku.”

„Och, ty jeden lichotník.” Zasmiala som sa.

„Nelepte sa na seba ako mucha na lep. Ideme si to tu užiť všetci a nie len vy dvaja. To si nechajte na večer.” Hovoril s humorom Brian.

„Ideme po drinky.” Ozvala sa Ria a odchádzala.

Odlepila som sa od Masona a poriadne sa nadýchla.

„Mason, idem za Soph a Riou. Nechcem sa zbytočne rozčúliť.” Dívala som sa na skupinku ľudí, ktorá vychádzala z výťahu. Carmenin spolok v hlavnej úlohe so snobskou harpiou ala Carmen.

„Hneď som pri tebe miláčik.”

Odkráčala som preč a dúfala, že si ma nevšimli.

Radšej som si všimla miestnosť. Bolo to celé poschodie. Boli tam asi tri bazény, jeden bar, jedna reštaurácia, výťah a opäť ten výhľad. Výhľad za milión dolárov. Výhľad na celé mesto. Vonka sa stmievalo a pofukoval vietor. Bolo to však zvláštne, ale krásne.

„Dáš si?”

„Beriem stále tie prekliate lieky.”

„Mala by si si dať jedného panáka. Blíži sa ku nám tá mrcha.” Hovorila Ria a prepychovala ma pohľadom.

Soph mi podala pohár whisky a ja som ho do seba šupla až ma striasla. Už mesiac som bola čistá. Krásne dlhý mesiac, ktorý práve skončil.

„Neverím vlastným očiam.” Postavila sa za mňa aj so svojou partiou. Tí ľudia ma nenávideli, pretože som im ukradla Masona a zmanipulovala ho. Trápny..

Ja som sa však dívala s úsmevom na Soph a Riu. Tie sa nadšene netvárili. Poriadne som sa nadýchla a otočila sa na nich.

„Och, Carmen. Dovolíš? Mám niečo v pláne.” Hovorila som ironicky a blbo ako vždy hovorila ona.

Chcela som urobiť krok, ale jeden chalan ma jemne vrátil na moje pôvodné miesto.

„Fajn. Nepôjde to po dobrom. Uhni.”

Uškrnula sa na mňa a na prsia si založila ruky.

„Kde je.”

„Kto?”

„Nehraj sa na väčšiu hlupaňu ako si. Kde je Mason a Brian.”

„Nie som ich pestúnka.”

„Okamžite mi povedz, kde sú.” Dračica sa nahnevala.

„Čo ak sú na druhej strane Dakoty? To tvoju múdru hlavičku nenapadlo?”

„Nebuď trápna. Do tochto hotela chodia milionári a žiadne nule tu nemajú miesto. Čudujem sa, že vás ešte ochranka neodniesla von.”