★Unikát★

★8. kapitola★

„Vypni budík. Vypni budík. Vypni budík.." Opakoval stále dookola Justin ako blbý a ja som ho napokon vypla.

Na moje prekvapenie sa postavil a otvoril okno. Musel ísť do sprchy. Určite sa išiel sprchovať. To robil nárokom. Všetci sa chystali do kúpeľne a on sa tam zamkol a pol hodiny stál pod horúcou vodou.

Ako tak som sa postavila aj ja. Počula som totiž dupot na schodoch a búchanie na dvere. Postavila som sa ku skrini a vybrala si rifle a obyčajné tričko. Prešla som sa ku kúpelni a raz klopla. Bolo to naše heslo. Justin odomkol a pustil ma dnu. Stál tam len v uteráku a z kefkou v ruke. Umyla som si zuby a opláchla tvár. Zišla som dolu po schodoch a dala si jogurt a džús.

„Prečo sa nenaješ normálne?"

„Mami, som jediná v tomto blázinci, ktorá tu raňajkuje."

„Kde sú ostatný? Prídete zas pozde."

„Ja neviem."

„Ako to, že nevieš? Bývaš tu vlastne?"

„Odchádzameee!!!" Zakričala som na plné hrdlo.

„Toto som mohla urobiť aj ja."

Vypleštila som na ňu oči či to myslí vážne. Išla som radšej na chodbu, obula sa, vzala si tašku a šla do auta. Čakala som ako debil. Trikrát som zatrúbila a potom vyšli oni traja.

„No hurá! Trvalo vám to."

„Vieš Val, niekto chce vyzerať aj pekne." Povedala odporne Chloe a ja som sa pozrela do zadu.

„Buď radšej ticho."

„Lebo čo?" Liezla mi na nervy.

„Prestaňte! Radšej budem aj potichu dýchať len sa nehádajte." Povedal Justin a konečne sme sa pohli.

S Chloe som sa hádala vždy a všade. Akosi sme sa odcudzili a ja ani neviem prečo a kedy. Bolo to tak.

Zastal na preplnenom parkovisku a bežali sme do triedy.

„Lainelovci opäť meškali. Aký je váš dnešný dôvod." Hovoril profesor sediac za katedrou.

„Keby som mala vodičák tak by som určite nemeškala, ale niekto bol celé dejiny v kúpeľni."

Profesor sa na tom len pousmial.

„Tak čo narobíme. Chalanom to trvá dlhšie." Povedal a nechal to tak.

„Vedela som, že ma pochopíte. Kľudne ho nechajte po škole, ale len okolo tretej."

„Héj!" Drgol do mňa Justin a obaja sme si sadli na svoje miesta.

Ja ku Sopf do tretej lavice a on do poslednej.

„Dnes hráme futbal." Drgla do mňa. Milovala telocvik. Milovali sme ho spolu. Boli sme fanatici do telocviku.

Dnes mám rande s Masonom. Nie! Nie je to rande! Ide ma len doučovať matiku. Tak dýchaj. Dýchaj. Nádych a výdych! Každý si dáva "doučovanie" a bum bác je z toho rande!! Je to len doučovanie a nie rande..

„Valentine!!" Okríkla ma Soph a ja som sa prebrala z tranzu. „Ideme na telocvik, pani neprítomná."

„Ja viem." Povedala som a premiestňovali sme sa do šatne.

Prezliekla som sa do krátkej teplákovej súpravy a vyšli sme ako inak von. Nebola zima. Nebolo teplo. Postavili sme sa na štadión. Bol malý, ale keď sme mali zabehnúť tri kolečká, nebolo nám do smiechu.

„Tak a sme na vzduchu.." Povedala Soph a začala robiť mlynské kolá. Šlo jej to. Boli sme tam zatiaľ len my dve a pomaly sa ku nám približovala skupinka decik.