★Unikát★

★46. kapitola★

Konečne sa mi podarilo rozlepiť unavené oči a všimla som si, že miesto vedľa mňa bolo prázdne. Poriadne som sa poobzerala po izbe. Moje šaty boli hodené na zemi a topánky boli od seba na míle vzdialené. Pozrela som sa pod perinu a našťastie som mala jeho tričko. Cítila som jeho vôňu.

„Moja princezná sa zobudila.” Hovoril Mason keď vyšiel z kúpeľne a osuškou si sušil vlasy.
Na sebe mal len tepláky a pohľadom zavadil na mňa.

„Ešte spím.” Povedala som a vytiahla si periny až po krk.

„Val, je desať hodín a musím ťa vrátiť domov.”

Vrátiť. Aké smiešne slovo. Akoby som bola nejaká múka, ktorú si požičal sused a dnes ju vráti v pôvodnom stave.

„Nejdem nikam. Milujem túto posteľ.”

„Podvádzaš ma z posteľou?”

„Hm.”

„Moje ego je ponížené.”

Len som sa zasmiala.

Išiel ku mne a odkryl ma. Sadol si na posteľ a díval sa na mňa.

„Čo je?” Spýtala som sa, keď sa na mňa díval už príliš dlho a veľmi dobre vedel, že to nemám rada.

„Si nádherná.” Poznamenal akoby mi hlásil stav počasia.

„A ty si skvelý klamár.” Usmiala som sa a posadila sa. „Daj mi perinu. Prosím.”

Zasmial sa a postavil sa.

„Máš tri minúty na to, aby si sa obliekla inak otváram okná.”

Hodila som sa opäť na posteľ a zavrela si oči.

„Čo robíš?”

„Mám tri minúty.”

„Val, prosím. Ideme sa naraňajkovať.”

Postavila som sa a obliekla si včerajšie šaty. Boleli ma nohy. Príšerne.

„Spokojný?” Pozrela som sa na neho keď som stála pri dverách.

„Áno.”

Išli sme dolu po schodoch. Skôr ma dolu ťahal. Došli sme do kuchyne a všimla som si jeho rodičov. Obaja telefonovali a dívali sa do novín.

„Všetko si pokašľal.” Pozrel sa na Masona a hodil mu noviny.

„Vieš koľko práce si nám urobil?!” Zvrieskla po ňom jeho mama až ma trhlo a obaja odišli.

„O čom rozprávali?” Spýtala som sa vystrašene.

Pozrel sa na titulnú stránku časopisu Elita. Časopis Elita bol najčítavanejším časopisom v celom šírom okolí a všetci ľudia so smotánky ho čítali. Prosto to bol časopis pre milionárov.

„Bilionár a Popoluška. Naozaj sa bilionár zamiloval? Komu patrí jeho srdce?” Čítala som a pozrela sa na fotografiu ako sa bozkávame.

„Prepáč.” Povedala som keď to rozdýchaval.

„To ja som ťa pobozkal.”

Bol nahnevaný. Viac než to. Napínal celé telo a tak mu vynikali všetky svaly. Jeho oči boli chladné a snažil sa dýchať, aby niečo neurobil..

„Radím ti, aby si sa jej zbavil! Poškvrní naše meno!” Kričal na neho otec.

Viac som počúvať nechcela. Vybehla som hore po schodoch. Vzala som si topánky a schádzala dolu po schodoch. Mala som v pláne odísť, ale nevšimla som si Masona a nepočula som ani krik.