★Unikát★

★38. kapitola★

Sedela som na tom najpohodlnejšom kresle na svete a kotúľala kockou. Predo mnou sedel vysmiaty Brian a počítal. Hrali sme človeče. Len my dvaja niekoľko tisíc kilometrov nad zemou. Áno, boli sme v lietadle. V Brianovom súkromnom lietadle.

Leteli sme do Vegas. Plnil sa mi sen.

Andrewovi sa podarilo presvedčiť mamu a napokon súhlasila. Súhlasila však pod jednou podmienkou. Do Vegas šiel aj Justin, Chloe a Reily. Rodičia sa zbavili štyroch detí a doma boli s ďalšími štyrmi. Akoby to nebolo jedno.

Brian bol tak ohľaduplný a milý, že mu ďalší traja ľudia neprekážali.

„Fajn, opäť som vyhral. Žiadna novinka..." Zasmial sa. „..už sme vo Vegas. Pristaneme na streche najlepšieho hotela a ideme podľa plánu."

Náš plán bol prostý a jednoduchý. Justin, Chloe a Reily budú celú noc vo Vegas a budú sa baviť. Brian sa prezlečie v hotelovej izbe do obleku a pôjde po Masona, aby šiel do svojej izby. On pôjde a budem tam ja.. Aké prekvapenie.

„Už sme tu? Ja neverím. Brian, budem ti do smrti ďakovať za túto hriešne hriešnu noc." Hovorila Chloe a celá žiarila.

Vystúpili sme z lietadla a na mňa dopadali snehové vločky. Sneh vo Vegas bol perfektný. Všetko vo Vegas bolo perfektné.

„Fajn. Jeho izba je na hornom poschodí. Dvere by mali byť otvorené ako vždy. Máš desať minút." Usmial sa a všetci sme šli dolu núdzovým schodiskom a ocitli sa na hornom poschodí Vegaského hotela.

„Fajn. O piatej ráno sa tu všetci stretneme a odlietate do Dakoty." Hovoril spokojne Brian akoby sme boli niekde za rohom.

„Ideme si to tu užiť a o sedem hodín sa vidíme." Chloe ma radostne objala a odkráčali všetci traja preč.

„Fajn. Jeho izba je táto. Máte na seba sedem hodín." Žmurkol na mňa.

„Čo ak sa bude hnevať? Prišla som do Vegas a ...ja neviem. Má nabitý program a teraz mu ho preruším a .."

„Val, všetko je v pohode. Bude šťastný." Objal ma.

„Ďakujem."

Vošla som do jeho hotelovej izby. Obsahovala veľké okno a balkón. Výhľad bol opäť nádherný. Videla som mnoho rozsvietených hotelov a klubov. Vegas je Vegas.

Mala som málo času. Dala som si dolu ruksak a vyzliekla si čierny sveter. Všetko som hodila na vysokú a pohodlnú posteľ. Vyzliekla som si tielko a ďalej dolu putovali aj rifle. Z ruksaku som si vytiahla niečo, čo som nikdy nemyslela, že si oblečiem. Vyzliekla som si spodné prádlo a obliekla si červené čipkované nohavičky, červený čipkovaný korzet a aby nebolo mál červenej, dala som si červené priesvitné podväzky.

Pripadala som si ako cvok. Nebola som to ja, ale vedela som, že Masonovi sa budem páčiť. Na takmer každé naše výročie bol darček sex. Teraz som to chcela kus oživiť a prekvapiť ho úplne.

Všetky veci som si dala do kúpeľne a čakala ho. Asi o nejakú minútku som začula kroky. Rýchlo som zhasla svetlo a postavila sa ku balkónovým dverám. Ak by som sa mu nepáčila, aspoň by sa zameral na ten výhľad.

Prečo som bola nervózna? Chodili sme spolu rok a krásne dlhý mesiac a ja som bola nervózna?! Naozaj?!

Dotkol sa kľučky a otvoril dvere. Zapol svetlo a svoj pohľad dal najskôr na postel a až potom sa pozrel na mňa.

V jeho očiach som zbadala niečo, čo som tam doposiaľ ešte ani nevidela. Bol to hlad. Hlad po mne.

„Páni." Povedal a zamkol dvere. Jeho pohľad bol však stále na mne.