★Unikát★

★11. kapitola★

„...a ja som dospievala a všetci tlieskali, pýskali a kričali. Vtedy som bola asi najšťastnejšou.. Počúvaš ma vôbec?” Drgla do mňa Soph a ja som sa na ňu pozrela.

„Hej počúvam.” Povedala som kus mrzuto.

„Tak čo sa stalo? Mala by si sa tešiť so mnou.”

„Nejdeme do baru? Potrebujem panáka.” Hovorila som kus nervózne.

Obe sme sa stavali z mojej postele. Áno, boli sme u nás doma a rozprávali sa. Bol utorok večer a ja som sa cítila...tak podvedeno a sklamane.

„Povedz všetko čo máš na mysli a bude ti lepšie. Uvidíš.” Hovorila keď sme nasadali do jej auta.

„Mala som mať včera s Masonom rande a on neprišiel. Neprišiel ano do posilky ani na rande a neukázal sa ani dnes v posilke. Kašlem ho.” Hovorila som sústreďujúc sa na špinavé okno.

„Možno za..”

„Nezabudol. Určite nezabudol. Prosto sa na mňa vykašľal.”

„Čo máš v pláne urobiť?”

„Trucovať až kým sa nepremením na sopku, ktorá vybuchne.”

„Sľubuješ, že si dáš len jedného panáka?”

„Soph. Ja si chcem dnešok užiť a nehovor mi, že zajtra je škola, pretože to viem veľmi dobre.”

„A čo keby sme alkohol vymenili za niečo iné? Napríklad za zmrzlinu? Zmrlina ti vždy pomôže.”

Pozrela som sa na ňu a povzdychla si. Obliekla som si džínsy, tielko a koženú bundu. Obula som si tenisky.

„Fajn. Ideme na zmrzlinu.” Povedala som rozhodne a napokon sa na ňu usmiala.

Zmrzlinu som mala i tak radšej ako alkohol.

...

Zaparkovali sme pred kaviarňou a sadli si do vnútra. Kaviareň bola takmer prázdna. Bola však pekná, taká útulná.

„Čo to bude?” Spýtala sa milá servírka a vybrala si zápisník s perom.

„Dám si zmrzlinový pohár a dva poháre červeného vína.” Povedala som s úsmevom a ona odišla.

Soph sa začala smiať a ja som sa na ňu pozrela.

„Bože, si hrozná Val. Naozaj víno?”

„Presne tak. Je to len víno a zmrzlinka.” Nahodila som úsmev a konečne si vyzliekla koženku. Bolo mi teplo. Nie, horela som.

„Tak čo plánuješ robiť?”

„Osviežiť sa a..”

„Valentine Lainelová, veľmi dobre vieš ako to myslím.”

„Ach, naozaj sa chceš o tom baviť? Tak dobre. Od piatka ôsmej večera som nezamestnaná. Našetrila som si vyše tisícdvesto dolárov a cez leto si nájdem niečo iné a zarobím si zas.”

„Takže to tam naozaj necháš?”

Servírka nám priniesla našu objednávku. Zmrzlinový pohár som dala do stredu stola a dávali sme si obe.

„Mama si myslí, že ma to tam učerpáva. Andrew si myslí, že som si našetrila dosť a mala by som sa viac sústrediť na školu. Podľa Justina trávim málo času doma a chýbam deckám.” Hovorila som držiac pohár vína v rukách.

„A čo si myslíš ty?”

„Ja neviem. Vydržala som tam až neuveriteľných osem mesiacov. Potrebujem pauzu. Určite len chvíľu a potom si nájdem niečo iné.” Dala som si malý dúšok červenej a silnej tekutiny a usmiala sa. „A čo ty. Kedy chceš vísť s pravdou von?”