★Unikát★

★29. kapitola★

„Mamí!! Idem von s Masonom!!" Kričala som mame, pretože som nevedela, kde presne sa nachádza.

„Val! Tráviš viac času s ním ako s nami." Hovorila mama a dívala sa na mňa znepokojene.

„Mami, rada s ním trávim čas a navyše ma berie aj s mojimi chybami." Hovorila som celá nadšená a snažila sa ju kus rozveseliť.

„Ja viem, ale mysli na to, že chodíš do školy, máš brigádu a k tomu všetkému máš aj chlapca. Na rodinu si si zabudla vyhradiť čas."

Ach, toto ju trápilo vždy a po každom.

„Val, strácame ťa. Bojím sa, že jedného dňa si zbalíš kufre a my ťa už nikdy neuvidíme." Slzy mala na krajíčku.

Vždy som sa spoliehala, že ako najstaršiu dcéru ma nahradia všetci a mama ma nebude brať ako malú sladkú Val, ale ma bude brať ako zodpovednú a časom aj dospelú. Mýlila som sa. Mama mala vo svojom obrovskom srdci vyhradené miesta spravodlivo pre každého.

„Mamí, tak nehovor. Vieš, že nemám kufre.." Zasmiala som sa, ale ona sa nadšene netvárila. „Šetrím si na univerzitu."

„Srdiečko, máš zarobených už toľko peňazí, že by si sa pokojne mohla presťahovať do vlastného bytu a ísť na luxusnú dovolenku."
Len som sa usmiala.

Nechcela som jej brať ilúzie, že mám nejaké peniaze. Samozrejme, že sme jej nehovorili o Justinových dlhoch a o tom, že som mu požičala všetko do posledného centu.

„S Andrewom ideme večer do divadla. Pokojne ostaňte s Masonom tu a pozrite si telku. Deti budú i tak na poschodí." Konečne sa na mňa usmiala a ja som si vydýchla.

„Tak dobre. Budeme v obývačke." Povedala som a usmiala sa. Aspoň som sa nemusela prezliekať.

„Andrew!!! Miláčik!! O chvíľu vyrážame do divadla! Nechcem meškať ako minule!" Kričala najsladším hlasom mama a pomaly vychádzala na poschodie.

Val: Dnes večer sme u nás. Mama s Andrewom idú do divadla.

Napísala som Masonovi esemesku, aby vedel, že nepôjdeme do baru.

Chodili sme tam často. Tancovali sme a pili pivo a vyjedala oriešky z misky. Zadarmo sme sa najedli a vždy sme sa najedli. V bare sme mali kľud od všetkých beznádejných falošných ľudí a ocitali sa v spoločnosti ľudí, ktorý si chceli užiť i keď len jedinú noc.

Mason: Už sa teším :)

Došla mi esemeska asi o desať minút neskôr.

Vošla som do obývačky a kus ju papratala. Nie žeby sme v nej mali chlievik, ale prasiatko by sa v nej hravo zabývalo.

Zvonil zvonček a ja som sa rozbehla ku dverám, ale predbehol ma Andrew s mamou.

„Dobrý večer." Hovoril Mason a vošiel dnu.

„Ó ahoj Mason.." Usmiala sa na neho mama. „..ideme do divadla a na večeru. Daj pozor na Val, aby nepodpálila dom."

Všetci traja sa zasmiali a ja som sa na nich pozerala.

„Mami, ponáhlate sa."

„Daj pozor na deti Val a môžete si objednať pizzu." Povedala mama a konečne odišli.

Mason ku mne bližšie pristúpil a vrúcne ma pobozkal.

„Ahoj."

„Ahoj." Hovorila som s úsmevom a išla do obývačky.

„Dáš si niečo? Vodu? Kávu? Máme aj víno. Také dobré vínko." Stála som pred telkou a on ma sledoval z gauča, na ktorom sa udomácnil.

„Víno padne dobre." Usmial sa a vyzliekol si mikinu a tak zviditeľnil svoje čierne tričko.