★Unikát★

★15. kapitola★

„Mali sme sa ísť najskôr ubytovať, ale ideme rovno na  viničky a tam sa najeme.” Hovoril profesor a my sme sa začali sťažovať.

„Mali sme si pospať a ísť na obed. Zabudli ste? Sme hladný a nevyspatý.” Namietal Justin a my sme ho podporovali.

„S našim ubytovaním nastali menšie komplikácie.”

„Komplikácie?” Neverila Barbara, ale to sme neverili všetci.

„Neviem aké. Neskôr to zistíme. Majú pre nás prichystané bagety a vodu.”

Vystúpili sme z autobusu a brali si aj všetky veci. Nebolo najchladnešie, ale nebolo ani teplo. Bolo to presné novembrové počasie.

„Dobrý deň. Vy musíte byť ďalšia skupina, ktorá dnes prišla. Počkáme ešte na jednu skupinu a pokojne sa najedzte a poobzerajte si to tu.” Hovoril nejaký starší pán a ukázal na stôl, na ktorom sme mali raňajky.

Všetci sme sa vrhli na bagety a začali jesť ako zvery. Boli sme hladný a nevyspatý, ale ja som bola fit. Bola som plná energie a adrenalínu.

„Tak dobre decká. Práve nám pripravujú naše ubytovanie a preto sme prišli tu. Okolo siedmej večer sa pôjdeme ubytovať.” Usmial sa spokojne profesor.

„Ideme na cigaretku?” Prešiel popri mne Rain a so Soph sme sa za ním rozbehli až sme ho dobehli.

„Tak baby, ako ide život?”

Ani som ho nepočúvala. Rain sa bavil so Soph. Rain bol typ chalana, ktorý nepatril ani do skupiny populárnych či do skupiny čudákov. Bol zlatý a vtipný chalan, ktorý nás registroval.

„Tak daj si Val.” Podával mi cigaretu a ja som sa porozhliadala okolo seba. „Justin šiel s babami.” Ubezpečil ma a ja som si vzala.

Nefajčila som. Nikdy som nefajčila. Ani ma to nenapadlo. Až na jednu osudnú noc, keď mi núkali cigaretu. Poznáte to, boli to kamaráti a mal to byť len jeden ťah, lenže..z jedného akosi bola celá cigareta. Od toho okamihu som akosi fajčila len pri príležitostiach a toto bola rozhodne jedna z nich.

„Vďaka.” Usmiala som sa a zapálila si.

„Večer si ideme kus vypiť. Na jednu izbu sa však nezmestíme. Je tam nejaká spoločenská miestnosť, v ktorej zakotvíme. Prídete?”

Skôr sa díval na Soph ako na mňa. Nie, on sa díval len na ňu. Díval sa na ňu pekne.

„Možno by sme sa mohli zastaviť po ochutnávke vín.” Povedala Soph a ja som sa pomaly vzďalovala.

Mala som ten pocit. Úžasný pocit, že zavadziam. Tak som sa radšej išla trošku prejsť a pomaly som sa vracala ku skupinke. Postavila som sa na bok a čakala na Soph.
To čakanie bolo nekonečnéle dlhé, ale dočkala som sa.

„Ideme teraz do viničiek, kde sa dozvieme o výrobe najlepšieho vína v celej šírej Dakote. Ochutnávka je až neskôr. Nebolo ani dvanásť hodín.” Hovoril spokojne profesor a všetci sme ho nasledovali.

Išla som ako posledná a išla som sama. Do uší som si dala slúchadlá a pustila si hudbu. Ani som nevnímala okolie. Len som si pohmkávala melódiu do chvíle, kým ma niekto neolapil za pás. Dala som si dolu jedno slúchadlo.

„Liam?” Spýtala som sa prekvapene a usmiala sa na neho.

„Áno. To som ja. Liam.” Usmial sa a vzal mi tašku.

„Vďaka.” Ruky som si dala do vreciek a dívala sa pred seba.

„Vraj si idete s nami večer vypiť.”

„Roznieslo sa to tak rýchlo?”

„Taká radostná novina sa jednoznačne musela rozniesť tak rýchlo. Budeme piť s babami, ktoré nás ignorovali.”

Ja som len mlčala. V prváku sme boli fajn partia. Dokonca som sa bavila s Barbarou, ale raz sme išli do baru a neskoro večer sme sa vracali domov. Caleb [Keileb] sa pokúsil Soph znásilniť. Od toho incidentu sme sa od nich oddelili a boli sme len my dve.

„Možno prišiel čas, aby sa všetko vrátili do starých koľají. Je čas nasadnúť na starý rozbehnutý vlak a sadnúť si na pôvodné miesta.” Hovorila som a on sa usmial.

„Mali by sme ich dobehnúť.” Povedal a rozbehli sme sa za nimi.

S Liamom som sa zvykla rozprávať. Bol to Justinov najlepší kamoš. Bol to naozaj fajn chalan.

„...víno vzniká...” Započula som zopár slov a opäť sa vrátila ku obom slúchadkám.

Sedeli sme vo veľkej pivnici, v ktorej boli obrovské sudy vína. Bolo biele a všade bolo cítiť arómu najdrahšieho vína, ktoré sme vždy túžili ochutnať, ale za tú cenu to nestálo.

„...ja vám ďakujem za pozornosť..” Drgla do mňa Soph a tak som si vybrala slúchadká a dívala sa na všetkých, ktorý tlieskali.

„Bola to naozaj pekná prezentácia. Určite sa zastávime na ochutnávku vína.” Hovoril profesor a konečne sme sa pohli na ranč.

…

„Pán profesor, ja už nevládzem.” Sťažovala sa Barbara a odmietala sa ďalej pohnúť.

„Nemala si si vziať lodičky, ale tenisky.” Odpovedal jej a ďalej si ju nevšímal.

„Sme tu.” Povedal po chvíli a zastavil.

„Sme uprostred ničoho.” Zakričal mu zo zadu Justin.

„Decká, sme v prírode a ak neviete tak na ranči..”

Po chvíli ku nám prišli zamestnanci na krásnych koňoch. Boli nádherné.

„Sú tu kone...” Hovorila som Soph a ona sa na mňa usmievala.
Boli osedlané.

„Ideš jazdiť Val.” Hovorila celá natešená a ja som ani nedýchala.

„To určite nie.” Odvrkla som a naďalej sa na nich dívala.

„Kto si chce zajazdiť? Niekto skúsený, kto sa nezabije?” Pýtal sa profesor a všetci sa zasmiali.

„Veď choď Val!” Zakričal Benjamin a ja som ho prepychla pohľadom.

„No nie. Valentine vie jazdiť?”

Prešiel popri mne Benjamin a nasadol na jedného koňa. Mala som podozrenie, že to bol mustang.

„Dlho som nejazdila, ale skúsim to.” Povedala som s úsmevom a hodila si cestovnú tašku na zem.

Pomaly som sa priblížila ku hnedému koňovi a opatrne ho pohladkala. Nechcela som ho vyplašiť. Napokon som si na neho vysadla a na moje prekvapenie sa mi to aj podarilo na prvý raz a bez hanby. Pomaly sa hýbal do predu a ja som držala remeň pevne v oboch rukách.

„Toto dokáže aj amatér.” Povedala pohŕdavo Barbara.

Nohy som si viac stiahla na koňa a ten pochopil. Hneď sa rozbehol a ja som si to užívala... Ukázala som tým debilom, že viem jazdiť.
„Hej Valentine! Ideme pred chatu. Čakajú nás tam.” Dobehol ma Benjamin a obaja sme tam šli pomalým cvalom.

„To je fajn. Aspoň sa nenachodíme a neubudne z nás.” Povedala som sarkasticky, ale zasmial sa.

„Poznáš toho chalana, ktorý na teba čumí?”

„Čo?”

„Chalan pred nami. Pri tej skupinke. Vyzerá ako mestký týpek, ktorý je prvýkrát na ranči. Oči na tebe nechal.”

Pozrela som sa pred seba a všimla si Masona.

Čo tu do šľaka robil on?!?!

Ahojte♥ ..s touto kapitolou nie som moc spokojná, ale snáď som vystihla správne najdôležitejšiu informácie :D sú na ranči spolu s Masonom...

#25 in teen fiction#

♥♥♥