★Unikát★

★51.kapitola★

Stála som na chodbe a obúvala si topánky. Mala som v pláne ísť do bistra a stretnúť Masona.
Vďaka Masonovi sme mali vysoké tržby kedže tam chodili pobláznené tínedžerky, ktoré mu nechávali prepitné a telefónne čísla. A hlavne som mala srdce na mieste keď som ho videla a rozprávala sa s ním..

„Chodíš do bistra dosť často. Na dnes máš voľno.” Hovoril Andrew.

„Nie. Chcem ísť do bistra. Naozaj.” Ubezpečovala som ho.

Aspoň v bistre som mohla tráviť s Masonom čas.

„Dnes nie. Urob si voľno. Pokojne choď von a zabav sa.” Usmieval sa na mňa.

Z vešiaka som si vzala kabát a išla von. Kráčala som a ani neviem kam. Prečo som neostala doma? V teple? Radšej som sa rozhodla stať sa bezdomovcom. Skvelý nápad v januári.
Mala som v pláne si niečo kúpiť a tak som zamierila do supermarketu a kúpila si fľašu dobrého červeného vínka.

„Soph? Máš čas?” Hovorila som keď sa jej uráčilo zdvyhnúť telefón a dúfala som, že má kopec času.

„Som u Liama aspoň viem ako ma počúvaš moja. Dnes som zaneprázdnená. Vedela si, že majú výrivku? A ja nemám plavky. Sranda.” Zasmiala sa a zložila. Surovo ma vypla.

No jasné. Básnila o tom už asi týždeň. Liam mal voľný dom a tak to chceli využiť.

Sadla som si do parku a otvorila fľašu. Nemohla som sa vrátiť domov. Mysleli by si, že nemám súkromný život. Bola by som odpad spoločnosti. Ak by som išla do bistra, vyzerala by som ako hlupaňa, ktorá nemá priateľov. Nemala som na výber. Sedela som v parku a triaslo ma. Bola ozaj zima, ale po vypití štvrťky fľaši mi bolo lepšie. Trpli mi pery čo bolo naozaj zlé znamenie. Pomaly som si odpíjala a spomínala na naše druhé stretnutie..

Bola som vo fitku a riešila papierovačky a peniaze. Vôbec ma to nebavilo, ale musela som to robiť ja.

„Ahoj.” Povedal opatrne a usmial sa na mňa chalan predo mnou.

Pozrela som sa na neho. Musel byť nový, kedže som ho tu ešte nevidela. Alebo... Videla. Asi pred týždňom tu hľadal kamoša. No jasné, bol to on. Toho chalana som si pamätala. Ešte u nikoho som necítila takú auru akú u neho.

Priťahoval ma ako magnet.

„Hľadáš kamoša?” Spýtala som sa po chvíli a on sa pousmial.

„Chcem si zaplatiť fitko.”

„Ľudia tu nosia tepláky a sú prepotení ako svine. Si si istý?” Nevyzeral na chalana, ktorý má v pláne dvýhať činky a dýchať svoj pot. Nosil košele a rifle.

„Je lepšia permanentka alebo denné platenie.”

On sa ma to naozaj pýtal? Bála som sa, že poviem niečo zlé alebo nevhodné. Chalani so mnou nezvykli komunikovať. Zvyčajne povedali slovko dve, čo znamenalo dve hodiny alebo mi ukázali permanentky.

On bol iný.

„Hmmm...rozhodne permanentka. Stojí tridsať dolárov na mesiac.”

„Tak ju chcem mať.”

„Chcieť je pekné.” Pousmiala som sa.