★Unikát★

★54. kapitola★

Postavila som sa pred budovu školy a poriadne sa nadýchla. Cítila som sa.. Inak. Tak som sa ešte nikdy necítila. Jedna polovica zo mňa skákala od šťaštia, pretože do tej budovy som vchádzala poslednýkrát. Poslednýkrát som videla tých debilov a poslednýkrát som bola súčasťou toho hrozného chaosu. Lenže..moja druhá polovica smútila. Poslednýkrát som tu bola so Soph. Poslednýkrát som bola súčasťou jej života. Poslednýkrát ako stredoškoláčka.

Samozrejme, že pocit šťastia vo mne zvíťazil a ja som preto vyzerala ako taký šťastný smajlík.  Och zabudla som dodať krásny smajlík. Kôli tomuto výnimočnému dňu som sa obliekla špeciálne. Vzala som si bielu športovú podprsenku, bielu tylový sukňu a lodičky. Neobliekla som sa do toho dobrovoľne. Prinútila ma Chloe. Vraj sa aspoň raz nebude za mňa hanbiť. Taktiež to brala ako darček ku všetkým jej blížiacim sa sviatkom. Bola to výhoda ako ešte žiadna iná nebola.

„Prestaň sa tak škeriť. Bojím sa ťa.” Hovorila Soph a ja som sa len zasmiala.

„Už nikdy nebudem na strednej.”

„Viem.”

„Práve sa nám začína život..”

„Ktorý si zaslúžime a dlho o ňom túžime..viem, viem, viem. Dnes si to povedala asi stokrát.” Netvárila sa nadšene.

„Prepáč. Ja len..nemôžem uveriť, že je..koniec.”

Asi mi to ešte stále nedošlo a ja som si myslela, že je to sen.

„Valentine, všetko bude v pohode. Naozaj. Skončí táto ceremónia a ideme si užiť predčasný začiatok letných prázdnin. Dáme si zopár panákov a snáď ti bude lepšie.”

„Je mi fantasticky.” Usmiala som sa a ďalej pokračovala v ceste.

„Kôli tebe budeme meškať.” Povedala som, keď sme prechádzali cez prázdnu chodbu a postavili sa pred triedu. Otvorila som dvere a vošla dnu.

„Posledný deň ste si zvolili, že budete meškať. Je to od vás milé.” Povedal profesor a my sme si len sadli na svoje miesta a vydýchali sa.

„Všetkým gratulujem. Všetkým do jedného. Niektorý ste sa dostali na vysnívané, prestížne univerzity a tá druhá časť sa niekde zamotala..” Zasmiali sme sa. Bol to super človek. „...verím, že si nájdete dobre platené zamestnania a od všetkých do jedného čakám v blízkej budúcnosti svadobné oznámenia..” Tentoraz sa zasmial aj on.

„Len ak prinesiete svadobný dar.” Ozval sa Logan s humorom.

„Moja prítomnosť bude obrovským darom pre všetkých.”
„Pán profesor, takmer sme zbudli...” Postavila sa Soph pred tabuľu a na všetkých sa usmiala. „Máme menší darček, pre najlepšieho profesora. Niektorých ste vychovali, niektorých prechovali..” Zasmiali sme sa a ona si z tváre utrela slzu. „Všetkým ste nám však pomáhali ako ste len mohli a brali ste nás ako osobnosti a nie ako stredoškolákov. Toto je pre vás, pán profesor..” Zavrela oči a začala spievať.

Spievala pieseň Koniec a postupne sme sa ku nej všetci pridali. Na konci nastal obrovský potlesk a objatia. Štyri roky s nimi..bolo to hrozné, ale napriek tomu som si uvedomovala, že mi to bude chýbať.

„Bože decká, vy ma chcete asi rozplakať. Ďakujem, bolo to nádherné. Konečne ste ukázali, že viete fungovať ako celok. Gratulujem.” Spokojne sa usmial a pokračoval. „A teraz choďte. Tam vonku začína skutočný život. Čaká vás svet, ktorý vás určite potrebuje.”

Všetci sme zatlieskali a opustili areál strednej štátnej Dakotskej školy.

„Fajn. Je dvanásť hodín. To je fajn. Skočíme na obed a ide sa oslavovať.” Hovorila som natešene a mierila ku autu.