★Unikát★

★42. kapitola★

„Kde si bola celý víkend?” Karhala ma mama keď som sa vrátila v pondelok po škole domov.

„U Masona.” Vetrovku som si hodila na zaplnený vešiak a chcela opustiť chodbičku, ale mama mi v tom zabraňovala.

„Valentine pochop, že s Andrewom máme o teba strach. Hocikedy sa ti môže čokoľvek stať. Ešte len pred nedávnom si bola v nemocnici. Okrem toho si sa nás ani nepýtala či tam môžeš ísť. Okrem toho sa blížia sviatky a veľmi dobre vieš, že treba pomáhať upratovať a piecť, ale ty tráviš čas s Masonom. Nie je to normálne. A veľmi dobre vieš, že sme teraz kúpili bistro a treba tam pomáhať.”

„Takže teraz ide len o to, že som opäť ja nepopratala kuchyňu? Chloe a Reily ruky odpadli?”

„Valentine?! Tvoje sestry si vedia svoj súkromný život oddeliť od rodiny a tráviť s ňou čas.”

„Ach..” Zmohla som sa len na neschopný povzdych.

„Kým sa nespamätáš, budeš po škole vždy doma a hlavne to platí aj piatky večere a víkendy. Namiesto trávenia času s Masonom a nič nerobenia nám budeš pomáhať v bistre.”

„Mami to nemyslíš vážne.”

Len sa na mňa pozrela a odkráčala do obývačky.

„Mami!”

„Skončila som.”

To nemyslí vážne!! Mám zaracha?! Super...

Vyzula som sa a odkopla topánky ku ostatným a vyšla hore po schodoch do izby.

Justin sedel za stolom a niečo písal. Hodila som sa na posteľ a konečne si ma všimol.

„Aký bol víkend?” Otočil sa mojim smerom a čakal na moju reakciu.

„Jeho rodičia ma nenávidia. A mame ešte k tomu aj preskočilo.”
„Preskočilo jej právom. Neukázala si sa doma.”

„Najskôr jej vadila brigáda. Už nemám brigádu, veď fajn. Teraz jej va..”

„Lenže ani nevidno rozdiel. Vtedy si trávila čas v brigáde a teraz tráviš čas s Masonom.”

„A čo je na tom zlé?”

„Že Mason raz určite odíde.”

„Si úplný idiot Justin. Radšej sa ku mne neozývaj.”

„Pravda bolí, ja viem.”

„Drž hubu Justin.”

„Kedy konečne dospeješ Val.” Dopovedal a hneď sa vrátil ku svojim papierom.

Radšej som sa postavila a išla do kúpeľne. Mala som v pláne sa utopiť, ale vaňa by mi ku tomu nepostačila. Pokojne som ležala vo vani a snívala, ale ani v kúpeľni nemá človek súkromie. Veď prečo by ho aj mal mať?!

Začalo to vyklopkávaním na dvere a vyvrcholilo až na meznesiteľné búchania.

„Okamžite otvor dvere!” Kričala Chloe.

„Choď dole!”

„Tam je Reily a tu mám svoju žehličku!”

Len som mlčala. Naďalej.

„Tak už konečne otvor tie dvere!”

Postavila som sa a zabalila sa do uteráka. Vypustila som vodu a otvorila dvere.

„No konečne.” Vlete dnu a zabuchla dvere.

Išla som do izby a obliekla sa. Zišla som dolu po schodoch a zastihol ma Andrew.