★Unikát★

★49. kapitola★

Zamkla som bistro a pozrela pred seba. Premýšľala som či sa mám na neho pozrieť. Ak by som sa na neho pozrela, moje oči by zablúdili do tých jeho a určite by mi neunikli jeho zvodné pery.

„O dve ulice odtiaľto je bar. Soph spievala úchvatne. ”

„Takže to ona ťa za mnou poslala.” Sklamalo ma to? Ani neviem. Na čo by sa potom unúval ísť za mnou?

„Len som sa na teba spýtal. Myslel som si, že dokážem bez teba žiť..lenže dnes som ťa videl po dvoch týždňoch a opäť som sa do toho dostal.”

Len som mlčala. Hovoriť mu, že ja som na tom podobne nemalo zmysel. Pravda bola až príliš a najviac.

„Ako sa máš?” Snažil sa nadviazať rozhovor.

„Ujde to. Ako bolo na slnečnom Karibiku?”

„Na jednu osobu som myslel nonstop.”

„A čo Carmen?”

„Po jednom dni odišla nazad, pretože ju popŕhlila medúza.”

Len som prikývla. Škoda, že ju nezožral žralok. Škoda, že sa neutopila.

„Nechceš sa len prejsť?” Spýtala som sa a on sa usmial a prikývol. Nechcela som ísť do baru keď tam bolo kopec ľudí.

„Už viem, že to Logan ťa pobozkal a ty si mu dala facku a išla si ku baru. Prepáč. Bol som hrozný debil.”

„Pokojne použi prítomný čas.”

„Chápeš? Práve toto mi chýbalo. Tvoje správanie či tvoj úsmev.”

Povzdychla som si a ruky si dala do vrecka bundy.

„Nechcela som sa s tebou pohádať, ale keď.. On to rozprával tak presvedčivo, že som mala naozaj pocit viny za všetko.”

„Počkať. Kto on?”

Asi som povedala niečo čo som nemala hovoriť. Preriekla som to.

„Val, kto ti to hovoril? Rozprávala si sa s mojim otcom?”

„Hej.” Povedala som nesmelo.

„Toto prehnal. Toto mu nedarujem.”

„Hej Mason. Len kľud. Nemal by si..”

„Valentine ty to nechápeš. Oni naplánovali celý môj život podľa seba a do teraz sa v ňom montujú. Už mám toho pokrk. Myslia si, že pôjdem na Harvard, ale sú na omyle. Myslia si, že pôjdem na každú schôdzku či slávnosť, ale nech si to vyhodia z hlavy. Už nebudem robiť to čo povedia.”

„Mason, urob kompromis. Hraj divadielko a hlavne buď taký ako do teraz. Získaj peniaze a odíď. Pôjdeš do podnájmu a budeš slobodný.” Navrhla som mu.

Sadol si na lavičku a mňa stiahol na seba. Hladkal ma po stehne.

„Máš pravdu. Budú mať to čo chcú. Mrzí ma to Val. Ja som naozaj neve..”

Naklonila som sa ku nemu a dala mu pusu na líco.

„Pre Boha Valentine. Mám to brať ako sexuálne obťažovanie?”

Zasmiala som sa. „Ber to ako kamarátsku pusu.”

Pre Boha!! Čo to robíš?! Nemôžeš sa takto správať!! Nemôžeš mu skočiť na jeden úsmev či pohľad! Nerob to!

„Ako sa máš?” Spýtal sa po chvíli opäť a ja som sa postavila.

„Ujde to.”

„Čo nové doma?”