★Unikát★

★43. kapitola★

Stála som na rebríku a v ruke držala štetec. Malovala som strop na bielo. Andrew mi dovolil natierať staré špinavé steny na bielo. Bielou vraj nič nepokazím. Dúfala som, že sa nemýlil a má pravdu. Púšťali sme si rádio a občas obaja falošne zaspievali. Bola to zábava.

„Idem na chvíľu do zadu. Potrebujem skrátiť jednu policu.” Povedal a ja som len prikývla.

Na sebe som mala stare tepláky a tielko. Občas bola na mne kvapka bielej farby, ale to občasné množstvo som sa snažila predýchať.

Stíšila sa hudba a ja som sa pozrela na zem. Díval sa na mňa Mason.

„Ahoj.” Povedal s úsmevom. Asi som mu chýbala, kedže sme sa nevideli druhý deň.

„Takúto si ma nemal vidieť. Som strapatá, špinavá a od farby.” Hovorila som ironicky. Veď každá fiflena by tak zareagovala.

„Bolo aj horšie miláčik.” Zasmial sa.

„Idiot.”

„Aj ja ťa milujem.”

Len som sa usmiala. Zliezla som z rebríka a presunula ho trocha ďalej.

„To si nezaslúžim ani bozk.”

„Chceš bozk od príšery?” Spýtala som sa odmerane.

„Si sexi. Spokojná?”

S úsmevom som ho pobozkala. Prosto som ho zbožňovala.

„Ó Mason, prišiel si? Vitaj.”

„Dobrý deň Andrew.” Hovoril Mason a podal si s ním ruku.

Vyliezla som na rebrík a robila si prácu. Andrew povedal, že strop natrieme štetcom a ostatné steny rozprašovačmi. Bol to geniálny nápad. Už som netúžila stáť na rebríku a mať na mysli, že každú chvíľu spadnem.

„Prišiel si nám pomôcť?”

„Andrew, Mason má určite veľa svojej roboty. Len sa prišiel pozrieť.”

„Rád pomôžem.”

Pozrela som sa na neho šokovane.

„To som rád. Rebrík a biela farba sú vzadu. Štetec je tu.”

Mason odišiel a ja som sa pozrela na Andrewa. Všetko meral a zakresloval do plánu.

„Nemal si sa ho to pýtať.”

„Veď súhlasil.”

„Možno mal na programe niečo lepšie.”

„Nič lepšie ako stráviť čas so svojim dievčaťom som nemal.” Povedal Mason keď prišiel a ja som ďalej natierala.

„Ak chceš ísť, pokojne odíď.” Povedala som mu už asi po piatykrát.

„Val, prekážam ti tu?”

Nie, ale bilionár by si nemal špiniť ruky.

„Nie.” Hádať sa s ním nemalo cenu.

„Mason, pripravil som ti rozprašovač s farbou.”

Mason zliezol z rebríka a ja som sa nemo dívala na Andrewa.

„A čo ja?”

„Ty natrieš stenu pri dverách a pri oknách.”

„Mala som mať rozprašovač ja.”

„Val..” Zasmial sa Andrew. „..nebuď ako malá.”

Zliezla som zrebríka a išla ku dverám. Opäť som vyliezla a začala natierať. Bol to ako nekonečný kolotoč. Mne sa už tá "jazda" nepáčila.