★Unikát★

★4. kapitola★

Vystúpili sme všetci traja z auta a mierili do vnútra.

„Pamätajte na jednu vec. Nepoznáme sa.” Opakovala sa asi po tridsiaty raz Chloe.

Dnes sa úplne nahodila. Obliekla si kokteilové čierne šaty a dlhé blond vlasy si rozpustila. Síce bola prefarbená, ale vyzerala ako pravá blondýna. Vyzerala však úžasne, ale prehnala to. Mala len šestnásť a nie dvadsať tri. Justin si obliekol čiernu košeľu, v ktorej vyzeral báječne. Ja som si vzala len biele kraťasy a fialovú blúzku. Podľa Chloe bola retro, ale mne sa páčila.

Mierili sme však do predu. Toto bol špičkový bar. Chodili do neho všetci a nikoho nezaujímalo, kto má aké meno a akú povesť. Šlo len o drinky a tanec.

„Zaraďte sa.” Povedal jeden z ochrankárov.

„No neblázni, kamoš. My sa predsa poznáme. A poznáš aj Valentine.” Hovoril vážne Justin a díval sa na tocho chalana.

„Len ty a ona?” Spýtal sa a už nám otváral dvere.

„No jasné.”

„Héj a čo ja?” Ozvala sa šokovane Chloe.

„Prepáč, ale poznáme sa?”

„Justin!! Prosím. Kým sa dostanem dnu, bude ráno.” Asi prvýkrát o niečo prosila.

„Tak fajn. Budeš na Val milšia.”

Prekrútila očami a prikývla. Justin sa snažil, aby sme spolu vychádzali dobre, no zatial sme spolu len vychádzali.

Vošli sme tam všetci traja. Zvyčajne sme s Chloe chodili do krčmy, lenže Justin si chcel vyhodiť z kopýtka.
Išli sme dole po schodoch, kde bol bar a zopár boxov. Bol tam hlavne parket a pódium s kapelou. Smerom hore boli len boxy s výhladom na parket a kráľ hudby-DJ. Všade však bolo počuť hudbu. Sakra dobrú hudbu.

„Fajn, idem za chalanmi. Budem hore.” Hovoril a prezeral si klub.

Ja som si všimla Sopf a mierila som ku nej. Sedela hneď pri bare a sledovala chalanov, ktorý stáli oproti pri vysokých stoloch.

„Takmer ma jeden z nich zbalil, ale nedokázala som ťa nechať v kaši.” Hovorila a po celý čas sa usmievala ako nafetovaná.

„Och, ty si ale obetavá duša.”

„Ja viem, ale nezabijem sa.”

Posunula mi panáka a pohár piva.

„Och, oslavujeme niečo?” Zvyčajne sme túto kombináciu mali pri oslave.

„Hej. Oslavujeme predsa nás dve. Ja a ty.” Rukou si prehrabla svoje dlhé čierne vlasy a usmievala sa na mňa so svojimi najbielejšími a najrovnejšími zubami.

Štrngli sme si a šupli to do seba. Chýbalo mi to. Niekto potreboval ku šťastiu peniaze, niekto lásku a niekto majetok. Mne stačil poldecák a ona.

„Kde máš brata.”

„Hore. Išiel ku chalanom. No a naša hviezda je na parkete.”

„Prišla aj Chloe? To naozaj? Ušla?” Hovorila neveriacky, ale zasmiala sa.

„Celý týždeň som počúvala, že ona má pomaly osemnásť a chce žiť. Prestalo ma to baviť a tak som sa za ňu prihovorila mame a tak sme tu. Samozrejme, že sa za mňa nepriznáva, ale ja robím predsa to isté.” Hovorila som úplne vážne a prebodávala ju pohľadom ako sa len dalo. „Fajn. A trochu ju špehujem, ale to predsa sestry robia.” Bola som zúfalá. Mohli ma nominovať za zúfalého cvoka.

„Ježiš! Ide naša pieseň!” Zvískla od radosti a chytila ma za ruku.

„Naša pieseň? My máme pieseň?” Čudovala som sa.