★Unikát★

★37. kapitola★

Túto kapitolu venujem pre všetky moje verné bombastické perfektné čitateľky♥ ...Sny sú niekedy to jediné čo máme... ♥ NIKDY neprestaňme snívať a veriť v niečo krásne♥♥

„Aký bol víkend?” Pýtal sa nás Justin, keď sme došli do izby.

Obaja sme sa na seba pozreli a pousmiali sa.

„Och Bože, podrobnosti nepotrebujem počuť.” Odišiel z izby a my sme sa zasmiali a hodili sa na moju posteľ. Sadla som si na jeho panvu obkročmo a hrala som sa s vlasmi.

Celý víkend sme strátavili v posteli a dívali sa na vysvietenú Dakotu. Prosto sme leňošili.

„Čo podnikneme zajtra?” Spýtala som sa celá nadšená a s úsmevom, lenže keď som sa pozrela na neho, úsmev mi hneď zmizol.

„Val, zajtra odlietam preč.”

„Tak dobre. Stretneme sa v utorok?..” Jeho pohľad mi stačil na to, že som vedela, že to nebude len na jeden deň. „A čo streda?? Streda nie? Vo štvrtok nemôžem, pretože idem na nákupy s babami a v piatok idem na vyšetrenie.”

„Musím ísť s rodičmi na slávnostné otvorenie novej automobilovej spoločnosti až do Las Vegas na celý týždeň. Prídem až v nedeľu.” Nebol z toho nadšený a nebola som nadšená ani ja.

„V pohode. Fajn. I tak sa musím učiť. Máme samé písomky a testy a skúšania takže by som nemala čas na rozptyľovanie.”

Pritiahol si ma ku sebe a pobozkal ma.

„Milujem ťa.”

„A preto opäť odchádzaš preč.”

„Val, vieš, že musím. Okrem toho budem myslieť len na teba a budeš mi sakramentsky chýbať.”

„Mason, ideš do Vegas. Tam si na žiadnu Valentine Lainelovú ani nespomenieš.”

„Spomeniem si na svoje dievča. To bude snáď stačiť dostatočne.”

Pobozkala som ho na spodnú peru a obe jeho ruky, dopadli na môj zadok.

„O čo sa pokúšaš? Pretože dnes nič nebude.”

„Nič ako nič?”

„Bolo by vo štvrtok na naše výročie, ale niekto má povinnosti.” Odklonila som sa od neho a postavila sa.

„Héj Val. Veď nám bolo tak dobre. Okrem toho mám právo dostať výročný sex aj predčasne aj opozdene.”

„Výročný sex?...” Zasmiala som sa. „..tak si počkáme na ďalší výročný sex.”

Postavil sa ku mne.

„Chceš ma mučiť?”

„Jasné, že nie. Okrem toho sa mama pýta, či ostaneš na Vianoce.”

„V tom prípade, ak ty prídeš ku nám tiež. Chcem rodičom predstaviť svoje dievča.”

„Si si istý? Nechcem vám pokaziť Vianoce. Určite sa im nebudem páčiť.”

„Páčiš sa mne a to je najhlavnejšie.”

„Tak dobre.”

„Naozaj? To naozaj?”

„Štedrý deň sme tu a ďalší deň sme u vás.” Hovorila som rozhodne.

„Tak dobre. Už sa teším.”

Pozrela som sa von oknom. Všimla som si čierne auto, ktoré práve prišlo.

„Prišiel Brian?”