★Unikát★

★39. kapitola★

Odtiahla som sa od neho a strelila mu facku. Naozaj ma pobozkal? Prečo? Bože.. Všetko bolo komplikované až príliš.

„Toto si urobil naposledy, Brian.” Hovorila som pokojným hlasom, ale popravde som bola zaskočená. Otočila som sa na odchod, ale chytil ma za lakeť a vrátil ku sebe.

„Val, prepáč. Som neskutočný debil. Mrzí ma to. Naozaj. Ja..nechcel som a ani neviem prečo, ale urobil som to a ..”

„Potrebujem byť sama. O piatej budem na streche.”

„Val, nechcem, aby sa medzi nami niečo zmenilo.”

„Čo sa stane vo Vegas, ostane vo Vegas.” Povedala som to, čo vo Vegas hovorili všetci a odkráčala preč...

★★★★★★★★★★★★★★★★

„Si v poriadku?” Pýtal sa Justin a odtiahol ma ku skrinke.

Áno, bol piatok a my sme boli v škole a čakali na poslednú hodinu.

„Čo chceš.” Povedala som nahnevane.

„Ou.. Tak veľmi si chcela ísť do Vegas. Čo sa stalo?”

„Nenávidím Vegas.”

„Valentine, bol to tvoj sen.”

„Ponáhľam sa na hodinu.” Prešla som cez neho a kráčala cez prázdnu chodbu do triedy.

Vošla som dnu. Všetci stíchli, pretože si mysleli, že do triedy vošla profesorka.

Opäť sa rozkričali a pustili do skupinových debát.

„Och, došla naša zlatokopka.”

Nad Barbarinou poznámkou som len pokrútila hlavou a mierila na svoje miesto ku Soph.

„Platí ti aj za sex?”

„Nebuď trápna Barbara. Si úbohá.”

„Ale ja nie som zlatokopka a milenka.”

Naozaj ma nazvala milenkou? To rozhodne nemala..

Pozrela som sa na ňu a mierila ku nej. Sedela na stoličke a dívala sa na svoje perfektne upravené nechty.

„Máš s niečím problém?” Buchla som po lavici a zopár hláv sa na nás pozrela.

„Len hovorím fakty. Mason Donels má priateľku a ty si len obyčajná milenka. Aký to je pocit? Raz je s ňou a potom sa ide vyspať s tebou?”

„Drž hubu Barbara. Ja si to nerozdávam s každým jedným debilom ako ty.”

Postavila sa a rukou do mňa sotila.

„Mne za to nemusia platiť.”

„Barbara, prestaň.” Ozval sa Benjamin.

„Čo robím?! Rozprávam pravdu. A pravdou je, že Valentine je obyčajná zlatokopka. Takže chalani, ak máte záujem o jednu noc s touto tu mrchou, tak máte príležitosť aká sa neodmieta. Možno vám dá zľavu!”

Všetky hlavy spozorneli a mňa to ešte viac nahnevalo.

„Hej Val, koľko berieš za noc?” Pozrela som sa na Logana, triedneho magora a prepychla ho pohľadom.

Už už som chcela niečo povedať, ale do triedy vošiel triedny profesor a ja som si sadla na miesto.

„Mali sme mať dejiny.” Ozvalo sa z predu.

„Ja viem, ale profesorka ochorela a tak vás zdržím len na päť minút. Nezabúdajte, že ste v maturitnom ročníku, tak sa začnite učiť normálne, pretože musíte zmaturovať. Okrem toho, tí ktorí sa hlásite na univerzity, s prihláškami máte čas do konca zimných prázdnich. Veľa času vám neostáva. To je všetko. Môžete ísť a učiť sa.”