★Unikát★

★17. kapitola★

V celom uzavretom priestore hrala hudba, smiali sa ľudia, bolo cítiť alkohol, nesmeli chýbať cigarety a všetci sa bavili.

Ostali sme tam už len šiesti, pretože ostatných sme brali na izby, pretože to prehnali s alkoholom. Ostala Barbara, Benjamin, Liam, Soph a Justin. Kus sme sa rozprávali a dopíjali pivo.

„Nechcete si zahrať biliard?” Došiel ku nám Brian s obrovskou nádejou.

„Idem.” Nikdy som nehrala biliard, ale prišlo mi ho ľúto a nechcela som ho sklamať.

„Hrala si niekedy biliard?”

„Vyzerám tak, že som nikdy nehrala biliard?” Povedala som so smiechom a vzala si tágo.

„O odpovedi radšej pomlčím.”

Zasmiala som sa a on sa pozrel za mňa.

„Ide tu tvoja kamoška.”

Pozrela som sa za seba s nádejou, že sa ku nám blíži Soph, ale zbadala som Carmen. Pozrela som sa na Briana a prepychla ho pohľadom.

„Kto by povedal, že obyčajná brigádnička vie hrať biliard.”
Hovorila svojim snobským tónom a pohľadom o mňa ani nezavadila.

Poriadne som sa nadýchla a už už som chcela niečo povedať, ale započula som známy hlas.

„Má niekto problém?” Hovoril vysmiaty Masom a kráčal ku mne. „Môžem sa pridať? Hrám s Val.” Usmial sa na mňa a ja som sa usmiala tiež.

„Nie. Hrám ja a ona. Nech vyhrá lepšia.” Pozrela sa na mňa pohŕdavo.

Brian jej podal tágo a ona sa zvodne prešla okolo biliardového stola. Ja som sa otočila na Masona a nahla sa ku nemu úplne blízko.

„Ja neviem hrať biliard.” Pošepkala som nervózne.

„Ja viem, ale budem ťa mať rád aj keď nevyhráš.”

„To si ma ale povzbudil.” Buchla som ho do ramena a on sa zasmial.

„Bože, veď ti pomôžem.” Hovoril so smiechom.

„Ideme na to ešte dnes alebo sa vzdávaš?” Hovorila Carmen. Bola pripitá, to mi bolo jasné.

„Začni.”

„Snáď si si nemyslela, že začneš ty.”

Mason ma chytil za ruku a mne bolo kus lepšie.

„Si na rade.” Pošepkal mi a ja som sa pozerala na guličky. Carmen bohužial trafila až dve.

Povzdychla som si a trafila len tak od nevidím do nevidím. Jasné, že som sa netrafila a Carmen sa zasmiala.

„Ty naozaj nevieš hrať.” Pošepol mi Mason keď ma stiahol ku sebe.

„Veď som ti to hovorila. Lenže ty mi vôbec neveríš.”

Vrátila som sa opäť ku stolu a dívala sa na sebavedomú harpiu. Bola to mrcha s veľkým em.
Zas sa trafila a pohŕdavo sa na mňa kukla.

Naklonila som sa ku stolu a za mnou sa postavil a naklonil Mason. Cítila som jeho vôňu, ktorá prebíjala aj zápach cigariet či alkoholu. Svoje ruky položil na tie moje a mne sa zachvelo telo.

„Snáď som ťa len neroztýlil.”

„Nefandi si.”

„To myslíte naozaj? Mason?! Prestaň sa na ňu lepiť!” Carmen položila tágo na stôl a išla ku nám.

Obaja sme sa vystreli a dívali sa na ňu. Bála som sa jej. Bola schopná všetkého len aby ma zničila.

„Carmen, len jej pomáham.”