Born To Love {Harry Styles SK}

Prológ

Jeho oči boli tak tmavé. Jeho tvár bola tak blízko tej mojej a moje dýchanie bolo zrazu ťažšie. Vždy ma fascinovali jeho mäkké ružové pery, ktoré mal teraz pootvorené a vychádzal z nich ťažký dych. Jeho vysoká postava sa týčila predo mnou, čo v iných ľuďoch vyvolávalo strach, no ja som sa o nebála. Nemala som prečo. Vedela som, že by mi neublížil. Nie fyzicky. Neublížil by mi predsa, keď mi to sľúbil. A ja som mu verila. Ani teraz mi neublížil fyzicky. No sama som nevedela, či tá fyzická bolesť by nebolela menej, ako táto.

Vždy pôsobil odstrašujúco. Iba z jeho postoja vyžarovalo, že sa ho ľudia majú báť. Že majú mať pred ním rešpekt, tak, ako chcel.

Nikoho k sebe nevpúšťal, no prečo som ja bola výnimka?

Prečo tu teraz stojím s človekom, ktorý mi tak ublížil, ale pri tom ho milujem? Tak moc, že to až bolí?

"Bell..." Privrela som oči, keď sa jeho chrapľavý hlas po dlhom tichu dostal do mojich uší a rozoznel sa po celom mojom vnútri. Vždy to bolo ako pohladenie na duši. Milovala som jeho hlas.

Vždy keď ma oslovil takto, moje srdce podskočilo a telo sa mi zachvelo. Nikto ma takto neoslovoval. Nikto. No on bol iný ako ostatní. On ma chápal. Vedel, aké je to byť iný.  

Možno práve to ma k nemu tiahlo. To, že som nemohla byť bez neho. Pretože jeho som potrebovala ako vodu vo svojom živote. Ako kyslík na to, aby som prežila. Jeho som potrebovala, aby som mohla existovať. No zničil to. Pokazil to, čo sme si spoločne vybudovali. Jeho klamstvo a zrada nás rozdelila.

"Nechcem, aby si ma tak volal," povedala som slabým hlasom, keďže moje hlasivky boli tak isto vyčerpané, ako ja, a opäť som sa pozrela do jeho smaragdových očí, v ktorých sa mihali plamienky bolesti. Vedela som, že ho to bolí. No ja som bola na tom rovnako.

"Prosím," zopakoval, pričom jeho hlas bol slabší a slabší. Moje oči sa pomaly už po niekoľký krát napĺňali slzami, čo značilo, že by som mala ísť.

"Zbohom Harry." Naposledy som sa pozrela do jeho tváre ešte pred tým, než som sa otočila a odišla som od tohto muža, ktorého som síce milovala, a tvrdila som, že sa ho nebojím, no niekde vo vnútri tu boli obavy. Obavy z toho, že sa niečo takéto stane. A ono sa to stalo...

Bolesť . . . Bolesť nie je prejavom toho, že som sklamala... Je to prejav toho, že som dokázala otvoriť svoje srdce pred človekom, ktorého som milovala...

JAJAJAAAj :D Prolog k mojej novej story :D dúfam, že sa vám bude páčiť :) Keďže je prolog krátky, mohla by som vám dnes pridať ešte časť, ak by ste chceli :) uvidím podla toho, aký bude ohlas :) ak vás to bude málo čítať tak ju dám možno až zajtra ale myslím, že to nevydržím a bude prvá už dnes :D už ju mám dva týždne predpísanú :DDDDDDD

btw- tento prolog som prepisovala si 100 krát!!!! -.- :DDDD 

*Domie*