Born To Love {Harry Styles SK}

61. časť... The last time

BELLA

Srdce mi silno udieralo do hrude, keď som do jednej správy napísala všetko, čo som mu chcela povedať už dávno. Dlho som váhala, či správu odošlem. Mala by som ho ignorovať, neozvať sa mu. No nemohla som. Do očí by som mu nebola schopná povedať všetko, čo mám na srdci. Poznám sa. Som slaboch.

Rozhodla som sa správu si prečítať ešte raz, pred tým, než sa ju rozhodnem odoslať.

Áno odišla som, Harry. Bolo to tak lepšie, hlavne pre mňa. Ani nevieš, ako mi ubližovalo to, že s tebou nie som. No už nechcem byť. Nechcem ti viac veriť. Aj keď mi chýba všetko to, čo medzi nami bolo, už to viac nechcem. Ublížil si mi a ja som ťa tak milovala, Harry. Ale už je koniec a nikto s tým nič neurobí. Už ťa nechcem vo svojom živote. Nechaj ma dýchať. -Bella

Posledný hlboký nádych, pred tým, než som správu odoslala. Mobil som odhodila niekde vedľa mňa a viečka som zovrela pevne k sebe. Opäť sa vrátil ten pocit prázdnoty. Akoby diera v mojom hrudníku sa opäť otvorila a to tak veľmi bolelo. Zasahovala každý nerv v tele, každú bunku, všetky moje myšlienky. Bola som na seba naštvaná, že sa nedokážem zmieriť s tým, že ja a Harry už nie sme. Že mi ublížil a ja ho už nechcem.

Prevalila som sa na bok a hlavu som zaborila do vankúša. Musí to prestať. Musím začať od znova, a to hneď zajtra. Za Harrym urobím dlhú čiaru a nikdy sa neobzriem späť.

+++++++

"Dobré ráno." Sama som bola prekvapená, aký slabí bol môj hlas. Bolo to určite spôsobené plačom, ktorý som sa v noci snažila tlmiť vankúšom.

"Dobré ráno," povedala s úsmevom Lana, no potom sa na mňa starostlivo pozrela.

"Zle si sa vyspala?" spýtala sa.

"To bude z nového prostredia. Dnešná noc už bude určite lepšia," zaklamala som. Nie je to kvôli prostrediu. Je to kvôli tomu, že som celú noc preplakala a nespala som.

"Sadni si za stôl, urobila som raňajky. Otec už odišiel do práce, no od zajtra si zobral na týždeň voľno, takže budete môcť byť spolu," informovala ma. Iba som prikývla a pohľad som presunula na praženicu, ktorú predo mňa položila. Poďakovala som sa a potichu som pustila do jedla. V jedálni zavládlo ticho, ktoré mi bolo dosť nepríjemné. Nútilo to moje myšlienky opäť víriť v hlave, čoho som mala už naozaj dosť.

"Sophia zrejme nie je rada, že je tu, však?" spýtala sa mierne smutne a ja som k nej zodvihla zrak.

"No, vyrovnáva sa s tým ťažšie," povedala som, na čo prikývla. Lana nevyzerá ako zlý človek, no mala by chápať, že ju otec vymenil za našu mamu. Nikdy ju nebudeme úplne milovať.

"Viem, že vám to nie je úplne príjemné, že som tu aj ja, no bola by som rada, ak by sme vychádzali. Vášho otca milujem a nechcem aby bol nešťastný z toho, že sa nenávidíme, alebo niečo podobné."

"Chápem," povedala som a povzdychla si. Chcem s Lanou vychádzať, no nie je to zase až tak ľahké.

"V ktorom si mesiaci?" spýtala som sa, keď ani jedna z nás zase neprehovorila.

"Ach... V piatom." Široký úsmev sa jej rozlial po tvári, keď sklopila pohľad dole a pohladila sa po vypuknutom brušku. V piatom mesiaci. Snažila som sa v sebe potlačiť zlosť, ktorá vo mne narastala. Boli tehotná už dva mesiace pred rozvodom.

"Ehm... Už vieš čo to bude?" spýtala som sa rýchlo. Do pekla, prečo som túto debatu vyťahovala?

"Nie, chceme sa nechať prekvapiť. Ale ak to bude dievča, bude to Suzan a ak chlapec tak Nicolas." Nadšenie v jej hlase bolo neprehliadnuteľné. Pokúsila som sa jej úsmev opätovať a práve vtedy do kuchyne prišla aj Sophia. Obe nás prešla zvláštnym pohľadom, až potom pozdravila.