Born To Love {Harry Styles SK}

72. časť... Liar

Pomohol som Dylenovi vystúpiť, pri čom bolestne zavrčal. Ešte stále som sa klepal ako malé decko, moje ruky zdobila krv, ako som sa snažil Dylena držať. Dych som mal nestabilný, bol som nervózny a skurvene vydesený. Čo sa to tam kurva dialo? Práve som zabil človeka! Kurva ja som zabil človeka!

Prešli sme ku hlavnej bráne, ktorá sa hneď otvorila.

"Čo sa stalo?" spýtal sa jeden z ochranky, no ja som naňho iba neprítomne zavrčal a spolu aj s Dylenom som sa snažil dostať dnu. Do nemocnice nemohol ísť. Čo by som asi kurva povedal? - postrelili môjho parťáka, keď sme šli pre peniaze k týpkovi, ktorý nevrátil peniaze nášmu šéfovi, ktorý len tak mimochodom predáva drogy?

Kurva s tým.

Po ceste som volal Jackovi, aby nás čakal. Preto hneď ako sme vošli, jeden z ochranky podoprel Dylena a kráčal s ním ku gauču, ktorý sa nachádzal v hale. Dych som mal stále nestabilný. Tašku v rukách som pevne zvieral, zatiaľ čo som sa díval na to, ako ten muž Dylenovy začal vyberať guľku z ruky. Halou sa ozývali jeho bolestné výkriky, na čo som musel odvrátiť pohľad.

"Harold," ozval sa hlas toho skurveného idiota a ja som otočil pohľad ku schodisku.

"Ja som vedel, že vám môžem veriť," povedal a na tvári sa mu rozlial široký úškrn, zatiaľ čo kráčal dolu schodmi.

"Ty skurvysyn! Kam si nás to kurva poslal?!" vyletel som naňho, pri čom som k nemu urobil pár krokov. Nadvihol obočie a potom mu zrak padol na stonajúceho Dylena.

"Bude v poriadku. A tebe sa nič nestalo, tak nechápem tvoje rozčúlenie," vyslovil pokojne, čo ma ešte viac dráždilo. Kurva, toto nemôže byť pravda.

"Ja...ja som ho zabil, Jack. Kurva, ja som zabil som človeka," vykríkol som takmer zúfalo na čo prekvapene nadvihol obočie a prešiel ma pohľadom. Ako aj ostatní v miestnosti.

"Millera?" spýtal sa.

"Nie, jeho gorilu," zavrčal som a nervózne som si rukami prešiel po vlasoch. Bol som v riti. So všetkým.

"Keď už si strieľal, mohol si mieriť na toho idiota. No tak Styles! Zapoj niekedy mozgové závity." Pretočil očami, na čo som sa naňho naozaj prekvapene pozrel.

"Robíš si kurva srandu? Počúval si, čo som ti tu skurvene hovoril?" zakričal som naňho, no on iba prešiel k malému stolu, kde mal wisky a nalial si ju do pohára.

"Pozri sa. Nie si jediný, čo už niekoho odbachol. Vieš, s koľkými sa už stretla guľka z mojej pištole? Nebuď smiešny. A Millerovi je to skurvene jedno, má ďalších, na ňom mu nezáležalo. A bol by som rád, keby si mi dal tie prachy, nech si tie zlatíčka môžem uložiť, kam patria." Nadstavil ruku smerom ku mne, čím mi naznačil, aby som mu ju podal. Pevne som zaťal sánku a tašku som po ňom nasrane hodil.

"Strč si tie skurvené prachy kludne aj do tej tvojej buzerantskej riti, ja som kurva skončil!" Bol som tak neskutočne nasraný, že som mal pocit, akoby mi para vychádzala z uší a pri tom vydávala nepríjemný zvuk.

Otočil som sa na odchod s úmyslom odísť z tohto skurveného miesta. Potreboval som sa upokojiť, potreboval som moju Bell.

"No tak počkať, Styles. Kam si sa kurva vybral?" ozval sa za mnou Jackov naštvaný hlas. Iba som naštvane odfrkol a chcel som otvoriť dvere, no do cesty sa mi postavili dvaja ochrankári. Hodil som na nich zúrivý pohľad. Kurva, nechcem tu už byť!

Nasrane som sa otočil jeho smerom a zuby som tisol pevne k sebe.

"Čo odo mňa ešte kurva chceš?! Máš tie skurvené prachy, ja už v tom ďalej pokračovať nebudem!" Bol som tak skurvene naštvaný, že to nebolo ani možné. Mal som chuť Jackovi vraziť takú ranu, že by sa ten hajzel nepostavil.