Pohľad mi padol na jeho tetovania na ruke, ktoré mu bolo vidieť vďaka tomu, že mal krátke tričko. Pozorne som ich študovala, zatiaľ, čo on študoval mňa.
"Znova mi neodpovedáš, Isabella." povedal a ja som náhle strelila pohľadom do jeho tváre.
"Prečo si tu?" Zopakoval svoju otázku a ja som o krok ustúpila späť do kúpeľne. Nepáčilo sa mi, e som bola tak blízko pri ňom.
"S-som tu pretože..to chcel kamarát." Povedala som ťažko a on si ma premeral zamračeným pohľadom.
"Aký kamarát?" Spýtal sa chladne.
"Tom." môj hlas bol tichý, no bola som si viac než istá, že ma počul. Neodpovedal a mlčky na mňa hľadel. Snažila som sa vyzerať vyrovnane rovnako ako on, no šlo to ťažko. O keď ma jeho oči neskutočne fascinovali, odpudzoval ma ten zamračený výraz. Usmieva sa on vôbec?
"Odveziem ťa domov." Ozval sa a ja som ihneď sklopila zrak k zemi. Toto neznelo ako otázka.
"nechcem ísť domov." Odhodlane som opäť vzhliadla do jeho tváre a jeho črty tváre ztvrdli. Zamračil sa snáď ešte viac, ako bol pred tým.
"Nemáš náhodou zajtra školu?" Pripadal mi ako moja mama, keď je naštvaná. Chcela som odpovedať, no zrazu okolo nás prešiel bozkávajúci pár, ktorý zamieril do jednej z izieb a zavreli sa tam. Pozrela som sa na Harryho, ktorý na nich hľadel s nadvihnutým obočím. Absolútne som nevedela, čo mám robiť. Nechcela som tu s ním byť, no nedával mi na výber. Jednoducho ma u seba držal, nech som robila, čo som chcela. A nevedela som si vysvetliť, prečo.
Jeho smaragdové oči sa opäť zabodli do mňa a moje telo sa mierne zachvelo.
"Odveziem ťa." Povedal tvrdo a jeho ruka stisla tu moju. Prekvapene som vykríkla, keď ma začal ťahať dolu schodmi.
"Je tu moja sestra! Nechcem odísť!" Hovorila som mu a už aj ja som bola dosť naštvaná. Nepáčil sa mi spôsob, akým so mnou zaobchádzal. Trhla som rukou a vyvliekla som sa z jeho zovretia, na čo sa on na mňa naštvane otočil.
"Tvoja sestra sa o teba vôbec nezaujíma! Vôbec by jej neprekážalo, keby sa ti niečo stalo. Ona sa zaujíma iba o chľast a o to, s kým skončí v posteli!" Vyletel na mňa a ja som sa naňho prekvapene pozrela.
"Nerozprávaj tak o mojej sestre!" zakričala som naň'ho a naozaj ma to prekvapilo. Nepovedala by som, že by som si niečo takéto k nemu dovolila. Ťažko si povzdychol a na chvíľku privrel oči.
"Budem pokojnejší, keď budeš doma." Povedal už kludným hlasom a ja som sa naňho zamračene pozrela. Aj ja budem pokojnejšia, keď budem doma. Nepáči sa mi toto miesto.
"Fajn." Povedala som nakoniec a na jeho tvári sa objavil slabý úsmev. Prebehla som ho pohľadom, ako to robieva on vždy a šla som po schodoch dolu. Môj žalúdok bol ako na vode, keď som si uvedomila, že je v tesnom závese za mnou. Jeho ruka sa obmotala okolo môjho pása a ja som k nemu vzhliadla. NO on sa na mňa nepozrel. Jeho tvrdý pohľad smeroval pred seba a odtláčal od nás ľudí, ktorý sa nám plietli do cesty.
Do tváre mi udrel studený vzduch, keď som vyšla von. Harry zatiaľ bol zobrať naše veci. Pomalými krokmi som smerovala k čiernemu Range Roveri, ktorého som dobre poznala. Bol to presne ten, ktorý vtedy stál pred našim domom. Vyplašene som nadskočila, keď auto zablikalo, čo znamenalo, že je odomknuté. Otočila som sa a za sebou som uvidela Harryho, ako ku mne kráča s našimi bundami a mojou kabelkou v ruke. Jeho tvár bola vážna a zamračená, v podstate ako vždy.
"Mala si ma počkať vo vnútri. Cez to priesvitne tričko nachladneš." Povedal nahnevane a okamžite mi podal bundu. Práve teraz som ľutovala, že som poslúchla Sophiu a obliekla som si to tričko s čipkovým chrbtom.
![](https://img.wattpad.com/cover/12140101-288-k951304.jpg)
YOU ARE READING
Born To Love {Harry Styles SK}
Fanfiction"Je jedno, ako rozdielni sme. Je jedno, čo si o nás ľudia myslia alebo hovoria. Je jedno, čo všetko nám stálo v ceste. No ak by som si mala vybrať medzi dýchaním a milovaním ťa, použila by som svoj posledný dych, aby som ti povedala: Milujem Ťa!"...