Born To Love {Harry Styles SK}

52. časť... Uzmierovací sex

"Ale ja ťa ľúbim. Skurvene ťa ľúbim, Bella!" ozval sa za mnou jeho vysoký, chrapľavý hlas, čo ma prinútilo zastaviť... 

Stále som mu bola otočená chrbtom, keď som sa snažila poriadne nadýchnuť. Jeho slová sa mi stále dookola ozývali v hlave a ja som nevedela, či sa mám radovať a ísť za ním, alebo zbabelo utiecť. Jeho reakcia ma naozaj prekvapila, preto som nebola pripravená niečo takéto vstrebať. Srdce mi tĺklo ako splašené, zimomriavky boli rozsypané po celom mojom tele a ruky sa mi roztriasli. Zavrela som oči a zhlboka som vydýchla.

"Sám neveríš tomu, čo vravíš, Harry," povedala som potichu, no bola som si viac než istá, že to počul, keďže v byte panovalo napäté ticho. Odhodlane som sa nadýchla, pri čom som moje telo po dlhej dobre konečne uviedla do pohybu a pomaly som sa otočila. Sledovala som Harryho vysokú postavu, ktorá sa mierne hýbala pod náporom jeho hlbokého dýchania. Ruky mu bezvládne viseli pozdĺž tela a jeho výraz tváre... jeho výraz tváre bol nečitateľný. Jeho sánka sa hýbala, ako ju napínal a potom znova uvoľňoval. Jeho mlčanie ma ubíjalo. Trhalo ma to na kusy, pálilo a doslova ničilo. Utvrdzovalo to iba moje slová. To, že ma naozaj nemiluje. To, že jeho slová boli iba obyčajné slová, ktoré jemu význam nedávajú.

Odvrátila som pohľad k drevenej podlahe a zahryzla som si do pery. Práve teraz som nevedela, čo mám robiť. Cítila som, že sa každú chvíľu rozplačem, čo nebolo dobré. Dolná pera sa mi roztriasla, keď som sa snažila udržať pokoj. Niekde v kútiku duše som dúfala, že mi to vyvráti, povie mi, že ma naozaj miluje, no on je namiesto toho ticho a hľadí na mňa. Posledný krát som sa naňho pozrela pred tým, než som sa rozhodla pre definitívny odchod. Nemohla som tu ďalej nečinne stáť a byť ticho. No pred tým, som sa ešte odvážila prehovoriť.

"Nič som nechcela Harry, iba teba a to, aby si mi nejako vyjadril, že ma máš rád," hlesla som a ťažko som prehltla. Cítila som sa naozaj ponížene, no slová samé vychádzali z mojich úst.

Otočila som sa, s bolesťou v mojej hrudi a ponížením mojej osoby. Na mojich nohách akoby sa zrazu objavili závažia, ktoré ma nútili zostať, no nemohla som. Premáhala som samú seba, aby som z tohto bytu odišla v pokoji, bez slov a hlavne bez sĺz. Nechcela som pre Harryho už viac plakať. Vedela som, že on si to jednoducho nezaslúži, no nikdy som sa tomu neubránila. Nikdy som sa neubránila láske, ktorá mnou kolovala.

"Bella, neodchádzaj. Už znova, kurva odo mňa neodchádzaj," jeho hlas sa mi zdal až zúfalý, no vyvrátila som to , keďže som už neverila ani vlastnému sluchu. Neverila som už ani sama sebe. Nepočúvala som ho a pridala som do kroku. Dostala som sa až ku hlavným dverám, ktoré som sa v rýchlosti snažila otvoriť. Srdce sa mi divoko rozbúchalo, keď som zistila, že sú zamknuté. Zamkol nás? Prudko som sa k nemu otočila. Stále stál na tom istom mieste, ruky mal zovreté v päsť a jeho sánka bola napnutá. Zahľadela som sa do jeho tmavých očí, nevediac, čo čakať.

"Otvor tie dvere," povedala som jasne, pri čom som naňho pevne hľadela. Dlane sa mi neprirodzene potili a začala som pociťovať nervozitu.

"Neodídeš," jeho hlas mi tento krát neprišiel zúfalý, no jeho chrapľavý hlas pôsobil ako zavrčanie. Zamračila som sa a pritisla som sa viac ku dverám.

"Nebudeš mi hovoriť, čo mám robiť Harry. Nie som tá Bella, s ktorou si sa na začiatku zahrával," vyletelo zo mňa, na čo sa jeho tvár zachmúrila. Urobil dlhý krok smerom ku mne, no stále medzi nami bola dostačujúca vzdialenosť. A opäť som nevedela, či som za to rada, alebo nie.

"Si moja priateľka, môžem sa s tebou rozprávať, kedy chcem," ozval sa, pričom ma skenoval pohľadom, "a kurva, už po niekoľký krát ti vravím, že sa s tebou skurvene nezahrávam."