"Máš ma rád?" vydýchla som a jeho oči narazili na tie moje. Mierne nadvihol obočie a ja som okamžite zrak odvrátila. Do pekla! Prečo som sa ho to vôbec pýtala? No vedela som, že ak mi odpovie nie, alebo neodpovie vôbec, zlomí ma to. Ťažko som privrela oči k sebe, keď dlhšie neodpovedal. Vládlo medzi nami napäté ticho, ktoré ma doslova mučilo a ubíjalo. Nemohla som tu takto sedieť, keď som sa ho spýtala niečo takéto a on mlčí.
Rukami som sa zaprela o mäkký matrac a chystala som sa postaviť, keď ma jeho silné ruky zastavili tak, že sa obmotali okolo môjho pása. Prekvapene som sa naňho pozrela.
"Prečo sa ma to pýtaš Bell?" spýtal sa a na jeho tvári sa objavil slabý náznak úsmevu. Slabo som sa zamračila a odvrátila som zrak.
"Prepáč, bola to hlúpa otázka," vyšmykla som sa z jeho zovretia a sadla som si na kraj postele. To, že som bola pri ňom tak blízko mi práve teraz moc neprospievalo. Bože, čo som si myslela? Že mi vyzná lásku alebo čo? Som neskutočne naivná!
Postavila som sa a ťažko som vydýchla. "Kam ideš?" ozval sa za mnou jeho prekvapený, chrapľavý hlas.
"Len..len na chvíľku do kúpeľne," oznámila som mu a rýchlim krokom som sa ponáhľala do jeho luxusnej kúpeľne. Pre istotu som sa zamkla a ťažko som vydýchla. Rukami som sa oprela o umývadlo a sklonila som hlavu. Ani neviem kedy sa to stalo, a na kraj umývadla dopadla slaná kvapka. Rýchlo som sa vyrovnala a pohľad som zamerala na zrkadlo predo mnou. Rýchlim pohybom ruky som si zotrela pár sĺz, ktoré unikli z mojich očí.
Cítila som sa veľmi zvláštne, priam hrozne. Už len to, že neodpovedal na moju, v celku dôležitú otázku, ma nejakým spôsobom ranilo. Práve som si priznala, že toho chlapca, ktorý je vo vedľajšej miestnosti, ten, ktorý ma za ten čas, čo sa poznáme tak ranil, že toho ľúbim. Naozaj to tak bolo. Cítila som k nemu akési puto. Puto, ktoré ma k nemu priťahovalo. Každý jeden krát, čo bol so mnou, sa mi dostával pod kožu. Každý jeden krát sa mi dostával do mysle a napokon aj do srdca. Nemohla som tomu zabrániť. Proste sa to stalo.
"Bell?" mierne som sebou trhla, keď sa ozvalo slabé klopanie na dvere. Moje oči ihneď zaleteli k tomu miestu a moje srdce sa silno rozbúchalo. Rýchlo som si trasúcimi rukami mierne opláchla mokrú a červenú tvár od sĺz a hebkým uterákom som ju vysušila. Ozvalo sa klopanie znova a ja som na pár sekúnd privrela oči, aby som sa aspoň čiastočne upokojila. Nechcela som sa pred ním rozplakať. To v žiadnom prípade.
Pomalými krokmi som prešla ku dverám, posledný krát som sa zhlboka nadýchla, pred tým, než som pootočila kľúčom a otvorila som. Vo dverách sa objavila Harryho veľká postava. Jeho tvár bola mierne zamračená a očami ma úpenlivo sledoval.
"Čo sa deje?" jeho hlas bol tichý a obočie skrčené, keď mi jemne prstami prešiel po líci. Sklopila som zrak na jeho tričko a pokrútila som hlavou.
"Nič len... je mi nejak nevoľno," zaklamala som a pokúsila som sa ho obísť, no jeho prsty sa obmotali okolo mojej ruky, čo mi zabránilo v ďalšom pohybe. Pomalými pohybmi si ma otočil čelom k sebe a jeho ruky sa jemne dotkli mojej tváre z oboch strán. Zodvihol moju hlavu dohora a očami sa hlboko pozrel do tých mojich.
"Myslíš si, že ťa nemám rád, Bella?" povedal takmer šeptom a ja som zavrela oči a otočila hlavu inam. No jemu sa to zrejme nepáčilo, preto ju opäť vrátil na pôvodne miesto, kde bola aj pred tým.
Neviem prečo, no cítila som sa zle. Možno aj trápne. Naozaj som sa práve teraz preklínala za to, že som sa ho to spýtala.
"Bella," vyzval ma, aby som otvorila oči a odpovedala na jeho otázku. Stisla som pery k sebe pozrela som sa naňho.
YOU ARE READING
Born To Love {Harry Styles SK}
Fanfiction"Je jedno, ako rozdielni sme. Je jedno, čo si o nás ľudia myslia alebo hovoria. Je jedno, čo všetko nám stálo v ceste. No ak by som si mala vybrať medzi dýchaním a milovaním ťa, použila by som svoj posledný dych, aby som ti povedala: Milujem Ťa!"...
