Born To Love {Harry Styles SK}

10. časť ...Bell

Vošla som do menšej predsiene a poobzerala som sa po nej. Neprišlo mi to tu tak strašideľné, ako som si predstavovala. Podľa mojich predstáv jeho byt bol tmavý, všade neporiadok a zastrené okná. No opak bol pravdou. Jeho byt bol veľmi priestranný, po neporiadku tu nebolo ani zmienky a cez deň tu určite prenikalo kopu svetla cez veľké okná, ktoré som si všimla.

"Kludne sa tu...ehm..rozhliadni. Musím si zavolať." povedal a zmizol mi z dohľadu. Z nôh som si skopla topánky a vošla som do útrob bytu. Uvidela som Harryho chrbát, ako zmizol za jednými z dvier. Moje oči skúmali celý priestor bytu. Bolo to tu veľmi priestranné, čo sa mi páčilo. Obývačka bola spojená v podstate s kuchyňou , jedálňou a spálňou. Posteľ bola veľká a nízka. Všetko to tu bolo perfektne premyslené. Na poličke som zbadala pár kníh. Prekvapene som nadvihla obočie. Harry nevyzerá ako typ, ktorý by čítal.

Moje oči sa znova rozhliadli po miestnosti s úmyslom nájsť cestu na toaletu. Aj keď sa byt nezdal byť veľký, bolo tu dosť dverí. S povzdychom som kráčala ku dverám, kde sa nachádzal Harry. Nerada by som mu tu snorila. Opatrne som stlačila klúčku a pootvorila som dvere.

"Louis, kurva! Jasne som ti povedal že s tým kokotom nechcem mať nič spoločné!" jeho hlas bol hlasný, aj keď sa ho snažil znížiť. Ešte stále som sa pozastavovala nad jeho neslušným vyjadrovaním. Nepáčilo sa mi, keď niekto v mojej prítomnosti nadával. A pri Harrym ma to ešte viac..strašilo.

"Harry." povedala som najslabším hlasom, akým som vedela. Nechcela som, aby kričal aj na mňa. Trhnutím sa rýchlo otočil ku mne.

"Počkaj chvíľu." povedal zamračene do telefónu a zložil ho z ucha.

"Čo?" povedal hrubým hlasom a mňa pod náporom jeho hrubého tónu striaslo.

"Prepáč ja..len..kde máš kúpeľňu?" spýtala som sa a jeho oči ma stále zamračene prebodávali.

"Hneď vedľa." povedal a znova sa mi otočil chrbtom. Všimla som si, ako si mobil opäť priložil k uchu a ja som sa čo najskôr z izby vyparila. Nechcela som opäť počúvať jeho nadávanie. Otvorila som dvere vedľa a ocitla som sa v modernej kúpeľni. Po celej stene sa tiahlo veľké zrkadlo. Asi sa rád pozerá do zrkadla. Veď aj má na čo. Jeho postava je krásne vyšportovaná. Nie je to ani moc ani málo. Zlatý stred. Nikdy som nejak neobľubovala tetovania, no na jeho hebkej koži vyzerajú krásne..a príťažlivo. Jeho rysy tváre sú tak pekné. Keď sa mu na lícach objavia jamky, vyzerá tak rozkošne a nevinne. Naopak, keď ho niečo rozhnevá, jeho rysy stvrdnú a oči zčernejú. Je to velice zvláštny človek. Dokáže vo mne vyvolať strach, no popri tom sa dokážem pozastaviť nad jeho dokonalosťou.

Potriasla som hlavou nad mojimi bujnými predstavami a už druhý krát za tento večer som si tvár opláchla vodou. Do líc sa mi znova naberala červeň, keď som si spomenula na Harryho pohľady na mne. Na jeho drzé slová, ktoré vo mne vyvolávali tak zvláštny pocit. Jeho mäkké, plné pery, ako sa tisnú na moju pokožku a zanechávajú na nej horúce bozky, ktoré doslova spaľujú všetko vo mne. Nechcela som si to pripustiť, no páčilo sa mi to. Páčilo sa mi, ako so mnou zaobchádza. Síce som to nedávala najavo, no bolo to príjemné. Bolo príjemné, že niekomu na vás záležalo. Že si niekto dožadoval vašu spoločnosť. Že vás niekto obdarúval lichôtkami, ktoré síce mnoho krát neboli moc prívetivé, no aj tak vás to prinútilo začervenať sa.

Mierne som sebou trhla, keď ma z mojich myšlienok vyrušilo klopanie na dvere.

"Bella." ozval sa Harryho chrapľavý hlas a vo dverách sa objavili jeho bujné husté kučery.

"Ja len že..keby si potrebovala sprchu tak..môžeš." dvere otvoril úplne a oprel sa o rám dverí, s pohľadom pevne upretým na mne.

"Nie. Myslím, že sa osprchujem doma." povedala som nervózne čo Harrymu vyčarilo úsmev na tvári.