Born To Love {Harry Styles SK}

4. časť ...Budeš iba moja

Ráno som sa zobudila na nepríjemné pípanie budíka. Okamžite som otvorila oči a vypla som ho. Unavene som sa vyhrabala z teplej postele a zamierila som si to cez chodbu do kúpeľne. Naozaj sa mi do školy ísť nechcelo a bola som maximálne unavená. Celú noc som nespala, pretože som rozmýšľala nad Harrym. Vsadím sa, že to bol on v tom aute. Tie jeho kučery boli dosť vidieť. Ale čo tu chcel? Čo chce odo mňa?  

Plus som celú noc tŕpla, či mi nepošle nejakú správu. No našťastie nič.

Vrátila som sa späť do izby a natiahla som na seba rifle a kockovú červenú košeľu. Neobliekala som sa nejako výstredne. Vždy som preferovala voľnejší štýl než nejaké sukne alebo lodičky.

Mierne som sa nalíčila a zbalila som si ešte nejaké potrebné veci.

Cez plece som si prehodila tašku a šla som dole. Sophia určite spí. Nejako sa po škole nezaoberala tým, že by šla niekam pracovať. Vlastne, skúsila to dva krát ako čašníčka a vyhodili ju. Odvtedy nič iné neskúsila. Čudujem sa našim, že jej to trpia. Ja hneď po škole idem niekde aspoň brigádovať, aby som si zarobila na výšku. Mám to všetko premyslené, zatiaľ čo Sophia sa pravdepodobne budúcnosťou nezaoberá.

Dole som sa v rýchlosti naraňajkovala. Bolo to divné neraňajkovať s mamou alebo ockom. Nie že by som bola nejaké malé rozmaznané decko, to nie len, bolo to iné.

Vonku bolo ešte stále chladno, preto som si obliekla tenšiu bundu a conversi. V tichosti som opustila dom a vybrala som sa cestou do školy.

+++++

"Určite v tom aute sedel on Eleanor, som si viac než stopercent istá." hovorila som, keď sme s El kráčali po chodbe a ja som si učebnice pritisla ešte viac k hrudi.

"Hm. To je divné. Myslíš, že ťa prenasleduje?" spýtala sa a mierne sa zamračila.

"Ja neviem. No dúfam, že nie." povzdychla som si a spoločne sme zahli do učebne, kde sme mali mať biológiu.

"Myslíš, že ťa chce zabiť?" jej otázka mi vyrazila dych. Vypleštila som na ňu oči, keď sme sa usadili.

"Eleanor. Preboha." vydýchla som a ona sa zasmiala.

"Robím si srandu. Snáď to psychopat nie je."

"Toto nebolo naozaj vôbec smiešne." okríkla som ju a ona sa zasmiala.

"Ahojte." posadil sa pred nás Tom. Tom je môj ďaľší, veľmi dobrý kamarát. Nie je taký, ako my s El. Učenie mu moc nejde, ale hrá futbal. Možno práve preto nie sme v škole bodom nejakého výsmechu, pretože Tom je ako náš ochránca. Väčšinou maju pred ním ľudia tu rešpekt, a my s El máme šťastie, že sa s ním bavíme.

"Ahoj Tom." obe sme sa naňho usmiali. Tom bol naozaj pekný chlapec, no neviem si predstaviť, že by medzi nami mohlo byť niečo viac, ako priateľstvo.

"Počuvajte. Ja viem, že vy na tieto party plne chlastu nie ste, ale príďte dnes ku mne. Bude to taká menšia party, pôjde tam aj Sophia." celím telom sa otočil k nám.

"Ja neviem Tom. Zajtra ideme do školy." mierne som sa zamračila,

"Zajtra máme riaditeľské volno, takže ti nič nebráni." oči zabodol do mňa. "Prosím." nahodil psí pohľad a my sme si s El povzdychli.

"Tak fajn." povedala El a Tom sa víťazne zatváril. Chcel niečo povedať, no práve do triedy vošiel učiteľ a my sme ho popohnali, aby sa otočil.

++++++

"Majte sa. Tak teda večer." zakývala som Tomovi a El, ktorý mali spoločnú cestu a ja som sa pobrala vlastnou. Dnes to v škole bolo peklo. Dostala som dve trojky už len z toho dvôvodu, že som nedávala pozor a učiteľ ma vyvolal. No ako som mohla dávať pozor, keď sa mi hlavou stále premietal len Harry. Nemohla som z hlavy vypustiť tie správy a to, ako stál pred našim domom. Prekliaty Harry.