Born To Love {Harry Styles SK}

66. časť... Renewal of love

HARRY

Nasrane som sa vytrhol z rúk ochranky a z úst som si zotrel krv. Pohľad som hodil na toho skurvysyna, ktorý práve bozkával moju Bell. Kurva. Ako si dovoluje sa jej vôbec dotýkať?! Zakázal som mu sa jej čoilen dotknúť, inak dopadne zle. A aj dopadol.

"Harry, kurva vypadni radšej odtiaľto!" Mojim telom hodilo mierne dozadu, keď do mňa Louis strčil. Pohľadom som vyhľadal jeho tvár, ktorá sa nechápavo mračila. Neplánoval som sa zdržať. Mal som tu vybaviť iba jednu skurvenú objednávku, no keď som ju tu zbadal... Neovládol som sa od nej držať ďalej. Neviem, koľko to ešte dokážem.

"Si sa vyznamenal." Postavila sa predo mňa ďalšia osoba. Môj dávny kamarát Liam. Pf.. Ako kurevsky to znie.

"Choď kurva do riti Payne. Alebo si Malik sám nevie chrániť riť?" odfrkol som, na čo ten jebnutý debil iba niečo zavrčal. Kurva, len ako som ho zbadal, začal vo mne opäť stúpať adrenalín. Mal som chuť ho zmlátiť ešte viac, aby si už ten jeho skurvený mozog zapamätal, že k Belle sa kurva nemá približovať!

"K Belle sa nepriblíži ani jeden z vás!" Ukázal na nás s Malikom prstom, na čo som iba prevrátil očami a otočil som sa. Kde je Bell?

"Čo sa stalo?" Prebehla okolo mňa malá blondína a hneď sa vrhla na Malika.

"Bože zlatko, čo sa stalo?" S nadvihnutým obočím som ich sledoval. Kurva, to si zo mňa robí srandu. Tak ten skurvysyn má nejakú svoju kurvu a ide po Belle. To snáď nie.

"Ale pozrime sa. Arabská riť nám tu hrá na dve strany?"

"Drž kurva hubu," zavrčal. Tento idiot si o niečo naozaj koleduje. So mnou sa niekto ako on nebude zahrávať.

"Odíď, Harry." Louisova ruka pristála na mojom ramene, keď som k nemu chcel pristúpiť. Venoval som mu zamračený pohľad.

"Ak si týmto chcel Bellu späť, tak sa ti to kurva nedarí. To dievča sa ťa bálo. Zmier sa s tým, že už nebude tvoja, alebo sa nesprávaj ako kokot," povedal potichu, aby to zostalo iba medzi nami. Cítil som, ako hnev koluje mojimi žilami a aj jemu som mal chuť jednu vraziť. Jeho ruku zo svojho ramena som zhodil a pretlačil som sa cez dav ľudí von. Rýchlim krokom som došiel až k autu, o ktoré som sa oprel a zhlboka som sa nadýchol.

Z hlavy som nemohol dostať ten obraz, ako ju bozkával. Ako ju držal a robil veci, ktoré môžem len ja. Tak ako si to kurva dovolil? Mohol som urobiť toľko vecí. Mohol som vytiahnuť tu kurevský zbraň a bez mihnutia oka ho odstreliť. A potom by som odišiel s Bellou niekam ďaleko a nevrátili by sme sa. Nikdy. Za nikým z týchto skurvených ľudí a už vôbec do tohto mesta. Nič by nepotrebovala. Postaral by som sa o ňu. Dokázal by som to, ak by bola so mnou.

Dlaňou som udrel do auta a čelo som položil na jeho povrch. Prečo jednoducho nemôžem bez nej byť? Prečo, keď som to pred tým dokázal? Tie veci čo som jej vravel neboli vôbec pravda. Zaujímalo ma, ako sa má. Je z toho tak isto na dne ako ja? Alebo si náš rozchod naozaj užíva, tak ako to vyzeralo dnes?

Nevedel som, ako inak sa mám k nej správať. Keď som bol na ňu zlý, bola aspoň pri mne, no vždy keď som jej vyznal city, odchádzala odo mňa. Dnes som jej to nedovolil. Aspoň na chvíľku som bol v jej spoločnosti, ktorá mi chýbala. Ona pri našom rozhovore zrejme trpela, no ja som si ho užíval. Nie preto, že som ju nejako skurvene urážal. Nebolo to tak ľahké predstierať aká mi je ľahostajná, keď to tak kurva naozaj nie je. Užíval som si to, lebo bola so mnou. A ja si kurva pripadám ako najväčší kokot, už len za to, že si to sám pred sebou priznám. Nedokážem city ktoré k nej cítim premeniť na nenávisť. Aj keď som sa o to pokúšal, nejde to.