Born To Love {Harry Styles SK}

8. časť ...Rande

"Harry?" Povedala som vystrašene a moje srdce sa prudko rozbúchalo. Ihneď som vyskočila z postele a šla som čo najďalej od neho, keď zavrel dvere a otočil sa ku mne.

"Ahoj." Povedal a na jeho tvári sa objavil úsmev.

"Ako si sa sem dostal?" Vyletelo zo mňa, zatiaľ čo on si obzeral moju izbu.

"Bolo odomknuté. Mala by si si na to dávať pozor." Nadvihol obočie a pohľadom prešiel na moju políčku s knihami. "Asi veľa čítaš." dodal, keď sa postavil pri knihy a ruky si skrížil za chrbtom. Sledovala som ho, ako si číta názvy kníh a sústredene sa mračí.

"Čítam rada." Povedala som tichým hlasom a on sa na mňa otočil. Chvíľku na mňa iba hľadel a potom sa znova začal obzerať po izbe.

"Si doma sama?" Spýtal sa Harry a ja som sa zaskočila. Nevedela som, či bude lepšie, ako ak mu poviem že som alebo ho znova oklamem. Až teraz som si vlastne uvedomila, že tu je so mnou sám. No bola som s ním sama už mnoho krát.

"Á-áno." prikývla som a on sa usmial. Prešiel ku mojej posteli a zvalil sa na ňu. Ruky si dal pod hlavu a pozeral na mňa tak isto, ako aj ja na neho. Pohľadom som prebehla po jeho tele. Tým, že mal ruky dohora mal vyhrnuté tričko, čo spôsobilo, že mu odhaľovalo dolnú časť brucha a boxerky, na ktorých bol čitateľný nápis Calvin Klein. Tak isto bolo vidieť aj jeho svaly do písmena V. Bol neskutočne príťažlivý. Pohľadom som opäť strelila na jeho tvár, keďže som si uvedomila, že sa na mňa pozerá.

"Poď ku mne." povedal tichým hlasom. Žalúdok som mala ako na vode. Na mojej posteli leží veľmi pekný a príťažlivý chalan a volá ma si za ním ľahnúť. No bol to Harry. Ten Harry, ktorý vyvoláva bitky a kradne autá. Ten Harry, z ktorého mám strach.

"Poď." vystrel jednu ruku smerom ku mne. Oči mi padli na tetovania na nej. Naliehavo mi hľadel do očí a ja som sa nakoniec pohla v pred a moja ruka vpadla do tej jeho. Jemne stisol moje prsty a potiahol ma k posteli. Pomalými pohybmi som si ľahla vedľa neho. Obaja sme ležali na chrbte, no s tým rozdielom, že ja som hľadela do stropu a on na mňa. Cítila som na sebe jeho pohľad, no ja som sa do jeho smaragdových očí pozrieť nemohla. Neviem prečo, no nemohla.

"Povedal som ti, že ti neublížim. A nikdy to ani neurobím." Jeho hlas bol tichý a ukľudňujíci. Pery som mala pootvorené a zhlboka som dýchala. Snažila som sa spracovať jeho slová. Snažila som sa vysporiadať s tým, že tu s ním teraz ležím a jeho ruka sa dotýka tej mojej. Že jeho prsty opatrne hľadia moju ruku a že je to uvoľňujúce a príjemné.

"Vraj jazdíš na autách." Povedala som po chvíľke a tiež som hlavu pootočila k nemu. Naše tváre boli od seba iba kúsok, no jemu to zjavne nevadilo. A prekvapivo mne tiež nie.

"Jazdím. Ako to vieš?" ozval sa a ja som sa pozrela niekam zaňho.

"Zayn mi to povedal." očami som sa znova dostala k jeho tvári, ktorá sa teraz mračila. Vedela som, že ho to nahnevá, no nechcela som mu klamať. Aspoň teraz, keď je tu pri mne.

"Čo ste vlastne robili, keď ste odišli?" jeho hlas bol znova nahnevaný a hrubý. "Obchytkával ťa?" hovoril s odporom a ja som iba rýchlo pokrútila hlavou.

"Nie..my..sme sa len rozprávali." povedala som.

"Dával ti nejaké návrhy? Ak áno, tak skončil!" povedal naštvane a posadil sa. Jednou rukou sa podoprel o posteľ a skláňal sa nado mnou.

"Nie..žiadne návrhy." Povedala som a ťažko som prehltla, keď sa jeho mohutná postava týčila nado mnou. Jeho oči behali po mojej tvári, akoby skúmal každú jej časť. Tvárou sa zohol k môjmu uchu a ja som na ňom cítila jeho teplý dych.