75.časť THE END

15.9K 914 363
                                    

Moje a policajtove kroky sa ozývali po prázdnej dlhej chodbe. Srdce mi nekontrolovateľne búšilo do hrude, telo sa mi chvelo. Nervózne som si nechty zarývala do dlane, snažiac sa upokojiť môj nestabilný dych. Harryho som nevidela už týždeň odvtedy, ako ho násilím vyviedli z bytu. Nedokázala som prísť na súd a čeliť Harrymu s putami na rukách. Nedokázala som prijať ten fakt, že Harryho naozaj zavreli do väzenia.

"Nech sa páči," povedal milo policajt, keď sme prišli ku veľkým dvojkrídlovým dverám a on ma pustil pred seba. Už od začiatku, ako som ho videla, keď som vstúpila do tejto strašnej budovy mi bol nesympatický. Síce bol mladý, vyšportovanej postavy, s jemným strniskom a peknými očami, no z jeho tváre mi kričalo zlo a zákernosť. Chabo som sa naňho usmiala a vstúpila som. Ocitla som sa v menšej miestnosti, kde bolo asi päť okrúhlych stolov so stoličkami, pri čom tri z nich boli zaplnené mužmi v modrých uniformách a ich známymi, alebo rodinami. Ťažko som prehltla a na pokynutie mladého policajta som si sadla za jeden voľný stôl.

Nervózne som sa obzrela okolo seba. Steny boli biele, pri ktorých stáli strážnici a dávali na väzňov pozor, žiadne okná, iba dvoje dvere. Celkovo to tu vyzeralo naozaj frustrujúco. Jedny dvere boli z ktorých som vyšla a druhé zrejme odkiaľ príde môj Harry. Na chvíľku som zavrela oči a pery som stisla k sebe. Ani v tom najhoršom sne by som nepovedala, že tu niekedy budem sedieť, čakajúc na to, aby som konečne uvidela môjho priateľa. Neprešiel deň, kedy by som od jeho odchodu nevyronila aspoň jednu, jedinú slzu. Zamýšľala som sa nad tým, prečo? Stalo sa to práve preto, lebo sme sa spolu mali tak dobre? Pretože to konečne medzi nami bolo opäť v poriadku a obaja sme boli šťastní? Naša láska je zrejme zakliata. Zakliata tým najhorším kúzlom, ktoré sa nedá vyvrátiť a ktoré by nás oslobodilo od tohto utrpenia.

Moje oči sa prudko roztvorili, keď som počula otvorenie dverí. Srdce mi začalo prudko udierať a dlane sa mi nervozitou potili. Policajt v podobnej uniforme ako ten, ktorý stál pri dverách, vošiel ako prvý a obzrel sa za seba. A práve vtedy do miestnosti vstúpila vysoká postava kučeravého muža. Tento krát mi srdce silno neudieralo. Akoby na ten okamih zastalo.

Konečne. Konečne po týždni som zazrela ten krásny odtieň jeho smaragdových diamantov, ktoré ma od začiatku, ako vkročil do miestnosti pozorovali. Akoby som na ten moment zabudla dýchať.

"Bell." Moje meno nevyslovil nahlas. Mohla som mu ho vyčítať zo suchých plných pier, na čo som zuby privrela pevne k sebe, aby som udržala v sebe slzy, ktoré sa pokúšali dostať znova na povrch. Snažila som sa dýchať pokojne, no sama som si dobre uvedomovala, ako ťažké to v skutočnosti bolo. Bolel ma pohľad naňho. Mal na sebe modrý overál, ako aj ostatní väzni tu. No on sem nepatril. Nemohol.

Ozvalo sa jeho naštvané zavrčanie, keď jeden z policajtov silno trhol jeho rukou, aby sa pohol smerom ku mne. Sledovala som každý jeho krok, tá chvíľa, keď sa ku mne blížil mi prišla nekonečná. Jeho oči zo mňa ani na sekundu nespustil, keď si sadal na stoličku a policajt odišiel za ostatnými, no stále nás pozorne sledoval.

"Bell," ozval sa po druhý krát, a na jeho tvári sa mihol menší úsmev. Bolestne som sa usmiala a pozorne študovala jeho tvár. Hľadala som akýkoľvek detail, ktorý je na ňom iný. No nič som nenašla. Stále to bol Harry. Jeho vlasy mu teraz padali do čela, jeho tvár pokrývalo jemnučké strnisko, jeho pery boli suché.

"Harry," šepla som späť a tvrdo si zahryzla do pery. Chuť rozplakať sa bola tak veľká, no snažila som sa ju v sebe udržať. Nechcela som plakať, nie teraz, pred Harrym. V oplakávaní môžem pokračovať doma, kde ma nikto nevidí a ja zo seba môžem dostať všetko von.

"Nebola si na súde." Harryho hlas bol tichý a chrapľavý. Pohľad mi skĺzol na jeho ruky vyložené na stole, okolo ktorých mal obkrútené pevné putá. Nemohla som to prijať, nemohlo sa to diať.

Born To Love {Harry Styles SK}Where stories live. Discover now