Born To Love {Harry Styles SK}

50. časť ...Je pre mňa všetko!

BELLA

Moje bosé nohy behali po studenej dlážke sem a tam, keď som sa snažila čo najrýchlejšie umyť, obliecť a nachystať. Cez noc sa mi vybil mobil, takže mi nezazvonil budík. Za päť minút by som mala byť v mojej novej práci v kníhkupectve a ja som ešte doma. Panebože, prvý deň a ja budem meškať. Počas rýchlej chôdze som na seba navliekla tričko a bežala som dolu. Sophia ešte spala a mama odišla do práce už pred hodinou. V rýchlosti som si do ruky zobrala iba jablko a vybehla som von z domu. Moje kroky smerovali na autobusovú zastávku, kde by mi o pár minút mal ísť autobus. Práve teraz by sa mi auto naozaj zišlo.

Len tak tak som stihla jediný spoj, ktorý ma mohol odviesť do práce kde ako som už spomínala meškám. Bola som v stresoch, bála som sa, že by som o toto zamestnanie mohla prísť. Aj keď to naozaj nie je nič moc, teší ma, že je to aspoň niečo. Srdce mi tĺklo až niekde v krku, keď som sa konečne dostala pred budovu, kde sa nachádzalo kníhkupectvo. Bez rozmýšľania som rozrazila dvere, kde sa nachádzala jedna staršia pani, ktorá si práve kupovala jednu knihu. Pri pokladni bol môj zamestnávateľ Bob, ktorému sa na tvári držal úsmev. 

"Prepáčte, veľmi sa vám ospravedlňujem. Nezazvonil mi budík," povedala som zadýchane, keď som sa k nemu dostala a on na mňa upriamil pohľad. Na jeho tvári sa stále udržiaval úsmev, čo ma celkom prekvapilo, keďže som si myslela, že bude nahnevaný a bude sa mračiť. 

"V poriadku. Len si na to dávajte pozor," jeho veľká dlaň pristála na mojom ramene, po ktorom ma pohladil a ja som prekvapene nadvihla obočie, prekvapená z jeho správania.

"Nehneváte sa?" Jeho smiech prinútil aj moje pery zvlniť sa do mierneho úsmevu, tak ako to bolo aj včera. 

"Nie. Aj ja som bol mladý. Aj tak tu ešte skoro nikto nebol," hodil rukou a ja som si vydýchla, "Choďte sa prezliecť a potom by ste mohli roztriediť nové knihy, čo dnes prišli."

"Iste," prikývla  som a s úsmevom som odbehla dozadu, kde sa nachádzala menšia šatňa. Odľahlo mi, že sa Bob nehneval. Nepotrebovala som, ani som nechcela s ním mať nejaký konflikt hneď v prvý deň. Biele tričko s véčkovým výstrihom som si nechala a úzke džínsy som si vymenila za čierne legíny s nápisom cez celú ľavú nohu. Vlasy som si zopla do jednoduchého drdla a vrátila som sa späť za Bobom. 

"Tu je zoznam, ako máš tie knihy roztriediť. Taktiež na každej polici je tabuľka, aký druh kníh sa tam nachádza. Jednoducho to roztrieď, nie je to náročné. Keď to budeš mať, príď sem a budeš za pokladňou," povedal s úsmevom pri čom mi do ruky vložil zoznam kníh, ktoré došli. Iba som poslušne prikývla a pustila som sa do práce. 

Nebolo to ťažké, taktiež ma to celkom bavilo. Kníhkupectvo sa pomaly napĺňalo ľuďmi a potom opäť vyprázdňovalo. Pristihla som sa pri tom, ako zvieram jednu z knižiek v rukách a zhlboka dýcham vôňu novoty. Milujem to. 

Celý deň ubiehal dosť rýchlo. O štvrtej ma Bob prepustil domov, čo som privítala. Bola som v celku unavená, keďže som sa v noci skoro vôbec nevyspala. Moja hlava bola plná Harryho. Popravde som naňho dnes ani nepomyslela, keďže som poriadne nemala ani čas premýšľať. Možno sa mi aj pokúšal dovolať, no to nemôžem vedieť, pretože môj mobil je vybitý doma. 

Pozdravila som sa s Bobom a s povzdychom som vyšla von, kde bolo prekvapivo dosť teplo. Slnko pražilo a ľudia okolo prechádzali iba v krátkych tričkách alebo sukniach. Tašku som si prehodila cez rameno a rozišla som sa cestou k autobusovej zastávke. 

"Bella!" počula som za sebou hlas, na čo som sa otočila. S nadvihnutým obočím som sledovala bežiaceho Zayna ku mne. Opäť mi neunikol pohľad na jeho perfektný outfit, ktorý je pri ňom bežný.