Born To Love {Harry Styles SK}

40. časť ... Jealousy

"Bell?" ozval sa za mnou hlas, ktorý mohol patriť iba jednej osobe.moje srdce nadskočilo a žalúdok sa stiahol. Otočila som sa k jeho krásnej tvári, no to nebolo jediné, čo som videla. Bol s ním aj Mike, no čo ma zarazilo bola ona. Rebecca.

"Čo tu robíš?" spýtal sa po chvíľke, keď som neprestajne pozerala iba na ňu. Síce som ju videla len pár krát, no nenávidím ju. Nenávidím ju v Harryho prítomnosti. Prečo tu je vlastne s ním?

"Ja..som prišla za tebou," povedala som a pohľadom som zaletela naňho. Jeho pohľad ma uprene sledoval, no potom sa mierne zamračil.

"Ty si plakala?" povedal náhle a okamžite šiel ku mne. Moje oči som sa snažila držať na ňom, no stále mi odbehovali k dievčaťu s modrými vlasmi. Kto si môže dať modé vlasy? Ona po mne iba prechádzala pohľadom a tvárila sa povýšenecky. Z nenávistného hľadenia na ňu ma vyrušil Harry tým, že sa rukami opatrne dotkol mojej tváre.

"Si v poriadku?" povedal zamračene a ja som vzhliadla do jeho tváre. Chýbalo mi byť takto blízko pri ňom. Jeho vôňa zaplavila celé moje zmysli a ja som úplne zabudla na Rebeccu a Mikeho za jeho chrbtom. Vnímala som len jeho.

"Chcem byť s tebou," šepla som. Nemohlo mi uniknúť prekvapenie v jeho tvári. "Prepáč, že som ťa ignorovala," Naozaj som s ním teraz potrebovala byť. Zabudnúť na to, čo sa deje u nás doma a jednoducho... byť s ním.

"Niečo sa ti stalo?" odbočil od témy, na čo som sa mierne zamračila.

"Budeme tu ešte dlho stáť?" ozvala sa otrávene Rebecca a ja som na neň zamračene opäť spočinula pohľadom. Harry sa na ňu zamračene pozrel a potom sa obrátil zase na mňa.

"Odveziem ťa domov, dobre?" neviem prečo, no jeho hlas sa mi zdal iný a celkovo mi prišiel nervózny, čo som pri ňom videla asi prvýkrát..

"Chcela som sa porozprávať," namietla som a on sa poškriabal na zátylku.

"Povieš mi to v aute Bell, fajn?" Povedal rýchlo a otočil sa na nich dvoch. "Choďte dnu," rozkázal a Mikemu hodil kľúče od bytu. Následne na to ma chytil za ruku a ťahal ma preč. Bola som z toho zmätená a nahnevaná. Prečo im jednoducho nepovedal necho odídu, ale namiesto toho som musela odísť ja? Navyše, nepáčil sa mi ten fakt, že ONA bola v jeho byte. Bola tam už viac krát?

"Prečo som musela odísť?" spýtala som sa, keď ma rýchlo ťahal k autu. Rozhodne mu dám najavo moje rozhorčenie. Bolo mi nanič už len z toho, čo sa dialo doma, no toto ma už dorazilo.

"Nechcem, aby si s nimi bola kontakte, ani aby si sa s nimi videla, ani nič podobné ohľadom nich," povedal prísne a otvoril mi dvere spolujazca. Zamračene som sa naňho pozrela, nechápajúc význam jeho slov. Prečo tak zrazu?

"Tak prečo jednoducho nemohli odísť oni?"

"Potrebujem sa s nimi porozprávať Bella. Už nastúp," v jeho chrapľavom hlase bola cítiť dávka hnevu, no neviem prečo. NIč zlé som predsa neurobila.

"O čom?"

"Nastúp," zavrčal, na čom som radšej poslúchla. Zabuchol za mnou dvere a tiež nasadol. Čakala som, pokým niečo povie, no bol ticho. Iba naštartoval a rýchlo vyrazil.

"Ponáhlaš sa za Rebeccou, keď sa tak náhliš? Potrebuješ sa ma rýchlo zbaviť?" povedala som nahnevane, keď už dávno prekročil povolenú rýchlosť.

"Buď ticho, Bella," zavrčal.

"Fajn, tak zastav! Dokážem sa domov dostať aj sama!" zakričala som naňho a odopla som si pás. Harry postupne spomalyl až úplne zastavil na kraji jednej ulice, cez korú sme prechádzali.