Born To Love {Harry Styles SK}

53. časť... Sophia

Stále myslím na to, ako si na mne jazdila, babe. Už dávno som si tak dobre nezašukal ;) -Harry

Ďalšia správa sa objavila v mojom mobile a srdce sa mi opäť splašene rozbúchalo. Dobre vedel, čo so mnou tieto jeho správy robia a ako ma privádzajú do rozpakov. Navyše, bola som v práci a telefón mi vo vrecu stále vyzváňal, na čo na mňa už Bob hádzal nepekné pohľady. Zašila som sa medzi police s detektívkami a rozhodla som sa mu v rýchlosti odpísať.

Harry, ja pracujem. Teraz mi nepíš. -Bella

Rýchlo som odpovedala a mobil som opäť schovala. Vybrala som sa smerom k Bobovi, aby mi dal ďalšiu prácu, keďže som už všetko, čo mi kázal urobila. Dúfala som, že na mňa za to esemeskovanie nebude nahnevaný, no ak by bol má na to právo. Od Harryho som od rána dostala už asi desať správ.

"Tie nové knihy sú už uložené," informovala som ho, na čo mlčky prikývol a niečo pozrel v počítači.

"Dobre, zajtra prídu nové knihy, mohla by si prísť skôr? Písali, že prídu o pol ôsmej a ja musím ísť ráno k doktorovi. Nechám ti kľúče, takže by si to tu mohla otvoriť," povedal, na čo som okamžite prikývla. Nevadilo mi privstať. Samozrejme, ak noc nestrávim s Harrym.

"Na dnes tu už nič také nie je. O hodinu budem zatvárať, takže môžeš ísť," usmial sa, čo moc pod šedivými fúzmi nebolo vidieť, no aj tak som mu úsmev opätovala.

"Ďakujem."

"Choď sa prezliecť, potom ti dám tie kľúče," prikývla som a rýchlim krokom som šla do šatne, kde som sa obliekla do pôvodných vecí, v ktorých som prišla. Po ceste som z vrecka opäť vytiahla vibrujúci mobil a pokrútila som pobavene hlavou, keď som opäť uvidela, že je to Harry.

Takže ťa otravujem? Neviem či toto budeš hovoriť, keď ťa budem tvrdo šukať, láska. -Harry

Rozhodla som sa neodpísať. Čo by som aj mala? Asi má znova nejakú z jeho..no zo svojich typických nálad. Prezliekla som sa do krátkych šortiek a trička cez jedno plece padnuté a na nohy som si nasadila moje obľúbené vansi. V Hlave sa mi vybavila spomienka na ráno, keď sa Harry rozhodol ma sem zaviezť a na jeho poznámky, že keď ma takto vidí, kludne by si našu poslednú noc zopakoval aj na chodníku, čo by jemu problém určite nerobilo. Samozrejme, aj keď jeho slová boli tak neslušné, nútili ma červenať a lichotili mi. Bola som rada, že sa Harrymu páčim a priťahujem ho, pretože u mňa to nebolo inak. Harry bol jeden z mála chlapcov, ktorý sa mi naozaj veľmi páčil.

Mobil som si strčila do zadného vrecka a vyšla som zo šatne. V kníhkupectve sa pohybovalo iba minimum ľudí a ako vždy to tu bolo pokojné a tiché. Moje kroky smerovali k pokladni, kde sa mal nachádzať Bob aj s kľúčmi, ktoré mi má dať. Cestou som sa pozdravila s jednou paňou, ktorá je t dosť častou zákazničkou. Upodozrievam ju, že sa jej páči Bob.

Moje rýchle kroky sa náhle spomalili, keď som uvidela pri pokladni človeka, ktorého by som naozaj nečakala.

"Zac?" povedala som nadšene, stále prekvapená tým, že ho naozaj vidím. Jeho belasý pohľad zaletel k mojej osobe a na tvári sa mu vytvoril perfektný úsmev.

"Bella," jeho hlas doznieval mojich ušiach a ja som si opäť uvedomila, ako mi chýbal. Obaja sme sa pohli smerom k sebe, až pokým sme nezastavili asi meter od seba. Nemohla som z neho odtrhnúť oči. Študovala som celú jeho tvár, hľadajúc na ňom nejaké zmeny, ktoré som však nenašla. Vyzeral takmer rovnako, až na to, že naposledy ako som ho videla jeho tvár pokrývalo stŕnisko, a teraz je jeho tvár hladká.

"Zdá sa mi to, alebo si ešte viac opeknela?" spýtal sa, pričom si ma prezrel od hlavy až k pätám, na čo sa moje líca sfarbili do červena.