Born To Love {Harry Styles SK}

3.časť ...Je divný

O dva dni

"No tak... Bella.." Tlačila som pred sebou nákupný vozík a snažila som sa ignorovať Sophiu, ktorá sa votrela ku mne a celý čas ma otravuje.

"Už sa so mnou dva dni nebavíš." Hovorila zúfalo a stále šla za mnou. Nevšímala som si ju a do košíka som hodila nejaké cestoviny.

"Toto ti nikdy neodpustím. Pekne si ma oklamala." Povedala som nakoniec, keď znova ku mne dobehla a z jednej strany počas jazdy ma objímala.

"ja som naozaj nechcela, aby tam toľko ľudí prišlo. Naozaj."

"Fajn. Nechcela si. Ale prečo si im dovolila, aby mi rozbombardovali izbu?" Povedala som naštvane, čo som aj naozaj bola. Vôbec nebol pekný pohľad, keď som sa ráno konečne dostala do mojej izby, kde som pala rozhádzané moje veci a po koberci porozlievaný alkohol.

"Vravela som ti, že ti to pomôžem upratať. Jednoducho som nad tým stratila kontrolu. Prosím, prepáč mi to. A hlavne to nehovor našim." Prosebne sa na mňa pozrela a ja som si povzdychla.

"Nepoviem im to." Povedala som nakoniec, no ani som sa na ňu neozrela. Znova ma začala objímať a ja som ju od seba odstrkovala. Mala som ju rada, no neznášala som, keď robila toto.

+++++

Prechádzali sme po nákupnom centre smerom už do auta.

"Zayn mi vravel, že tam bol aj Styles. Vraj si sa s ním bavila." Povedala Sophia a s ndavihnutým obočím na mňa pozrela. Nervózne som odvrátila zrak a prešla som si po vlasoch.

"No..prehodili sme prá slov." Povedala som rýchlo. Naozaj sa mi nechcelo spomínať na toho divného chlapca alebo skôr muža? Mala som z neho zvláštny pocit. V živote som takého človeka nevidela. Bol tak atraktívny no popritom tajomný. Nemohla som celý ten čas z hlavy vypustiť jeho chrapľavý hlas, tie jamky a tie oči.. Tie oči ma nesutočne fascinovali. Fascinovalo ma to, akú mali krásnu smaragdovú farbu a keď sa nahneval, sčerneli. Bolo to tak až magické. Bol to naozaj zvláštny človek. A nemohla som prestať myslieť na jeho posledné slová, keď sme sa pred dvoma dňami videli. Ešte sa uvidíme sa...Isabella.

"Dúfam, že sa s ním neplánuješ stretávať. On nie je typ chalana pre teba Bella. Naozaj." Hovorila a popritol hľadela na výklady obchodov, ktoré sme po ceste míňali. Tým ma vyrušila z mojich myšlienok.

"Ani ho nepoznás Soph. Nemam sa s ním prečo stretávať." Mykla som plecom a tiež som sa začala obzerať po výkladoch.

"Poď, skočíme ešte a kávu." Povedala po chvíľke a ja som iba prikývla. Zašli sme do jednej z kaviarní tu a usadili sme sa za menší stôl. Sophia sa oproti mne pohodlne posadila na stoličku a ja som sa poobzerala po útulnej kaviarni.

"Čo si budú želať dve sympatické slečny?" Objavil sa pri nás mladý čašník a ja som hneď sklopila zrak. Nikdy som nebola na lichôtky, keďže moje sebavedomie je na bode mrazu. Radšej som sa naňho ani nepozrela a nechala som to na Sophiu, aby nám objednala. Vždy som bola a aj som dosť hanblivá. To je jedna z vlastností, ktoré na sebe neznášam.

Sophia naňho hodila žiarivý úsmev, keď mu povedala našu objednávku a potom pohľadom strelila na mňa.

"Páčila si sa mu!" povedala s úsmevom a lakťami sa oprela o stôl.

"Prestaň." Zasyčala som a cítila som, ako sa mi červeň hrnie do tváre. Oproti mne sa ozval jej smiech a ja som prevrátila očami.

"Naozaj. Celý čas sa na teba díval. A náhodou, bol aj celkom zlatý." Povedala a zaškerila sa.