Born To Love {Harry Styles SK}

67. časť... Biological father

Ešte stále som cítil chuť jej pier. Ešte so stále na tých svojich cítil to jemné brnenie, ktoré mi spôsobovali iba jej bozky. Kurva. Prečo ma jednoducho od seba neodtlačila a nevrazila mi jednu? Bolo by to kurva ľahšie.

"Nenávidím ťa za to, ako kurevsky ma nútiš ťa chcieť," vydal som zo seba hnusne, no chcel som, aby ju to ranilo. Nenávidel som sa za to, že jedna časť môjho ja ju tak kurevsky moc chcela späť, no tá druhá už viac nechcela trpieť. Nechcel som čakať na ďalší kurevský moment čo nás rozdelí a ja a budem opäť cítiť tak mizerne. 

V ten moment keď som sa otočil od jej ublíženej tváre som sa cíti snáď ešte horšie. Nenávidel som, keď sa kvôli mne cítila zle, no to bolo presne to, čo som jej spôsoboval. Ubližoval som jej. 

"Harry?" ozval sa známi hlas a v momente, keď som zbadal jeho tváre som zamrzol. Ťažko som prehltol, pozorujúc ho, či to je naozaj on. Že je naozaj tu. 

"Des?"

"No tak, vieš, že preferujem otec." Na tvári sa mu objavil úsmev, no ja som nebol schopný ničoho. Môj biologický otec sa tu objaví po ôsmich rokoch od toho, čo od nás odišiel. Čo iné som mal kurva robiť než civieť naňho?

"Čo..tu robíš?" vykoktal som. Nedalo sa skryť to, ako vykoľajený som z toho, že ho vidím bol. To nemôže byť pravda. 

"Som tu kvôli práci. Ako sa máš, synak?" Jeho ruka sa dotkla môjho pleca, no okamžite som ju striasol. 

"Nevolaj ma kurva tak," zavrčal som naňho, na čo nadvihol obočie a prešiel ma pohľadom. 

"Som tvoj otec, Harry. Nič sa nemení na tom, aj keď sme boli s tvojou matkou rozvedení." 

"Môj otec? Kde si kurva bol, keď zomreli?" Vyletel som naňho, na čo odo mňa mierne odstúpil. Cítil som, ako to vo mne vrie. Na návštevu tohto hajzla som nebol vôbec pripravený, nikdy som nebol. "Keď som ťa potreboval?" dodal som, môj hlas bol vysoký. Vedel som, že som upútal pozornosť veľa ľudí, čo šli okolo, no bolo mi to kurevsky jedno. 

"To, že som tu nebol pre teba ma mrzí, Harry. Nezachoval som sa správne." Ruky som zatínal do pästí a naozaj som sa držal, aby som tomu mužovi neprijebal. Mužovi, ktorý u mňa dávno skončil. 

"Nebol si ani na pohrebe. Ani na tom skurvenom pohrebe! Či Gemma nebola tvoja dcéra, kurva?!!" Cítil som, ako sa mi dýchalo ťažšie. Vyťahovať smrť mojej rodiny nebolo pre mňa najľahšie, ešte stále som sa s tým kurva nevedel vyrovnať. Vyrovnať s tým, ako bolestivé to bolo a aj je. 

"Nemohol som, mal som povinnosti. Nemôžeme sa porozprávať niekde inde?" Nervózne si napravil kravatu a obzrel sa okolo. Prisahám Bohu, ešte nikdy som nikoho netúžil udrieť viac, ako jeho.

"Povinnosti ti boli prednejšie, ako sa posledný krát rozlúčiť so svojou dcérou a ženou s ktorou si prežil kurevskú polku života? Čo si kurva za človeka?" Srdce mi bilo snáď ešte rýchlejšie, ako keď som pobozkal Bellu. Mal som pocit, že mi vyrazí z hrude a trafí toho kokota rovno do nosa! 

"Viem, že sa hneváš. Tiež som sa na seba hneval. No už sú to štyri roky." 

"Už nikdy sa mi neukazuj na oči. Inak za seba kurva neručím," povedal som dosť odstrašujúco na to, aby do mňa odstúpil o ďalšie dva ktorý. Presne tak, len nech sa ma bojí. Jeho oči ma pevne sledovali, no ja už som sa naňho dívať nemohol. Bolo mi z neho zle. Venoval som mu posledný zhnusený pohľad, pred tým, než som okolo neho prešiel a odrel doňho ramenom. Aj tak sa stále čudujem, prečo som mu jednu kurva neuštedril. Nikdy by to aj tak nevynahradilo to, čo spravil on nám. A taktiež viem, že matka by to nechcela.