Born To Love {Harry Styles SK}

13. časť ...Opitý Harry nie je moc priateľský

"Ja.. Zmením sa Bella. Zmením sa pre teba."povedal takmer šeptom a mne jeho slová vyrážali dych. Bola som naozaj prekvapená, že niečo takéto povedal. Že sa zmení. Pre mňa? Moje srdce silno búšilo a nedalo sa upokojiť.

Jeho ruky stále pevne držali tie moje a jeho oči hladeli do mojej tváre. Sklopila som zrak a ťažko som vydýchla. Práve som sa rozhodovala. Rozhodovala som sa, či chcem tohto drzého chlapca vo svojom živote alebo nie. Vedela som, že napäto čaká na moje vyjadrenie, no ja som nič nehovorila. Prirovnávala som si všetko pre a proti a zistila som, že tých negativných vlastností je viac ako tých pozitívnych.

"Harry.." ozvala som sa, no môj hlas sa zlomil. Nechápala som, prečo toto všetko bolo pre mňa tak ťažké. Poznám tohto chlapca týždeň. No cítim k nemu akési puto. No neviem ho rozoznať. Neviem, čo je to zač a nenávidím to, pretože mi to takto zaťažuje môj už aj tak dosť ťažký život. Zhlboka som sa nadýchla a odvážila som sa vzhliadnúť do jeho tváre.

"Prepáč Harry, ale ja..." nedokončila som vetu, len som záporne pokrútila hlavou a moje ruky som vytiahla z jeho teplého stisku. Ustúpila som o dva kroky dozadu a sledovala som jeho tvár. Jeho pery boli pootvorené a jeho pohľad by som mohla prirovnať k zlostnému až šokovanému.

"O-odmietla si ma?" povedal priškrteným hlasom a ja som pre istotu odstúpila ešte viac. Moje ruky boli znova obmotané okolo môjho trupu. Znova mi zostala zima.

"Myslím, že je to..najrozumnejšie, čo som mohla urobiť. Nehodíme..sa k sebe." povedala som a ťažko som prehltla. Pery som tesne zovrela k sebe, keď sa Harryho dych o niečo zrýchlil a jeho oči stmavli.

"Pretože to povedali oni?" na scénu sa znova vrátil jeho drsný a naštvany tón, čo mi spôsobilo mrazenie na chrbte. Neodpovedala som, iba som sa naňho dívala. Ruky som si pevnejšie tisla k telu a snažila som sa mať vyrovnaný dych. No bolo to ťažké. Nevedela som, čo mám od raneného a naštvaného Harryho čakať.

Harryho oči ma prebehli od hlavy až po päty. Jeho sánka sa napla snáď ešte viac a potom vykročil von zo záhrady. Sledovala som jeho zdiaľujúci chrbát, až pokým nezastal a jeho tmavé oči sa nezabodli do mňa.

"Povedal som ti, že budeš len moja. A to platí Isabella." odmlčal sa a jeho hrudník sa rýchlo zdvíhal. "Ak sa o teba niekto čoilen pokúsi, skončil. A je mi jedno, či to bude Malik alebo ktokoľvek iný." venoval mi posledný pohľad a jeho mohutná postava odkráčala z nášho dvora. Ešte hodnú chvíľu som tam stála a pokúšala som sa spracovať jeho slová. Ako to myslil, že ten kto sa o mňa pokúsi, skončil? Vedela som, že Harry je schopný všetkého. No nevedela som, či dokáže s niekym skoncovať. A to myslím naozaj skoncovať.

+++++

"Hej Bella! Si v poriadku?" spýtala sa ma Eleanor a ja som sa na ňu rýchlo pozrela. Práve sme boli na obede a ja som ako aj po celý deň premýšľala nad včerajškom a nad Harryho slovami. Nedokážem sa zbaviť toho pocitu, že ho chcem mať pri sebe, no popritom nechcem. Moje pocity vedu válku a ja sa neviem rozhodnúť.

"Som v pohode. Prepáč." povedala som a vidličkou som sa zavŕtala do jedla, čo sme dnes mali na obed. Naozaj som nemala chuť jesť.

"Čo je s tebou? Celý deň si nejaká divná. Je to kvôli Harrymu?" chytila sa mojej ruky a ja som iba s povzdychom prikývla.

"Neviem, čo by som ti poradila. V takejto situácií som sa ešte nikdy neocitla. Ale mala by si sa riadiť srdcom a nie ostatnými. Ak ti hovorí, že chce byť s Harrym, tak za ním choď." povedala a ja som ju sledovala. Iba som slabo prikývla a opäť som pohľad sklonila k plnému tanieru. Mám počúvať srdce? No čo hovorí? Sama som nevedela. Bol tu strach, ktorý tvoril medzi nami tú barieru. Hovoril mi, že mi neublíži, no mňa desil. Desilo ma to, ako sa správal. Aký vedel byť hrubý. Nikdy som do kontaktu s takýmto človekom neprišla. A ja neviem, ako sa mam správať. Všetko je to na mňa moc veľký tlak. Keby mi to tak Sophia s Liamom nezaťažovali. Prečo nemôžu byť tak chápaví, ako je napríklad El? Všetko by bolo omnoho jednoduchšie.