Born To Love {Harry Styles SK}

2. časť ...Máš priateľa?

"Tak. Zvládnete to tu bez nás dva týždne?" Spýtala sa mama pri čom mi chytila tvár do dlaní. "Bella." dodala ešte a ja som pretočila očami, na čo sa Sophia vedľa mňa potichu zasmiala.

"Mami!" povedala som otrávene. "Ja som v pohode." Ubezpečila som ju a ona ma pobozkala na čelo, čo ma prinútilo k ďalšiemu pretočeniu očí. Tak isto urobila aj so Soph, ktorá sa tiež trápne zatvárila.

"Dávajte na seba pozor. A Sophia, žiadne večierky a podobne, jasné?" ukázal na ňu ocko prstom a ona zodvihla ruky do obranného gesta.

"Jasné, žiaden problém." nevinne sa zatvárila, čo som jej na pár sekúnd zhltla aj ja. No keď som sa na ňu pozrela, iba na mňa žmurkla, čo znamenalo, že nehovorí celkom pravdu. Panebože, mala som ísť radšej s nimi.

"Tak ahojte. Nevyvádzajte moc." Povedala ešte mama, pred tým, než sa chystali vísť z nášho domu.

"Ahojte. Ľúbime vás." Zakričala ešte Sophia, keď sa dvere zatvárali. Chvíľku zostalo medzi nami ticho, a keď som započula, že auto odchádza, Sophia radostne zvískla a objala ma. S vypúlenými očami som stála na mieste a sledovala som jej vyvádzanie.

"BUde party! Bude party!" opakovala stála dokola a ja som si povzdychla.

"Otec ti to zakázal." povedala som a prekrížila som si ruky na prsiach.

"Ale ocko tu čo? Nie je! A ty si ta najlepšia sestrička na svete a nepovieš mu to. Však?" našpúlila pery a zamrkala mihalnicami. Prevrátila som očami a šla som do kuchyne.

"Ale iba pár ludí!" Povedala som a zobrala som si jablko.

"Jasné, iba pár. Veď kto iný by prišiel nie? Iba Liamovi a moji kamaráti." Povedala a natočila si dlhý prameň jej hnedých vlasou na prst.

"A koľko máte tých kamarátov?" nadvihla som obočie.

"Panebože, Bella.. Ja neviem.. 15?" Pokrčila ramená a pozrela sa na mňa. Zamračila som sa a prižmúrila som oči.

"Iba 15?" pochybovačne som sa zatvárila.

"Iba 15!" horlivo prikyvovala.

"Sľubuješ?"

"Sľubujem!" jednu ruku si položila na miesto, kde má srdce a na druhej ruke vystrela ukazovák a prostredník, ktoré vyzdvihla do vzduchu. Musela som sa nad tým zasmiať. Toto sme robievali, keď sme boli malé.

"Tak fajn." rezignovala som, na čo sa ozvalo jej zapišťanie a potom ma stiahla do silného objatia. Naozaj som mala problém sa nadýchnuť.

"Fajn, fajn. To stačí!" odtisla som ju od seba a ona mi ešte vtisla naschvál slintavý bozk na líce. Znechutene som sa na ňu pozrela a ona sa zasmiala.

"Mám ťa rada." povedala ešte pred tým, než vybehla hore do svojej izby, pravdepodobne pozvať tých jej kamarátov. Pár z nich som poznala. Liama už dosť dobre, keďže ku nám dosť často chodí. Ďalej som poznala Zayna, ktorý je dosť úchyl. Neviem či naozaj po mne išiel, alebo si zo mňa iba uťahoval. NO snažila som to neriešiť a nevšímať si ho. Sophia vravela, že sa mu páčim. NO pochybujem. Prečo by som sa mu mala páčiť ja, keď ich môže mať kopec? Áno, je pravda, že je Zayn fešák, no ja na takých chlapcov moc nie som. Nemam rada totižto alkohol a cigarety. A on prestne taký bol. Ďalej tu bol Niall, s ktorým som chodila do školy. Je o rok starší, čiže už vyšiel. A ostatných moc nepoznám. Viem, že su tam aj nejaké baby, ale neriešila som to. Dúfam, že sa s nimi dnes nebudem musieť stretnúť. Možno by som mohla prespať u El.

Hneď som zamierila do svojej izby, kde som sa hodila na posteľ a do rúk som zobrala mobil. Vytočila som posledné volané číslo a mobil som si priložila k uchu.