Ach, Jordan...

Thomas

Vošli sme dovnútra.
,,Wooooow!!!!''neverila som vlastným očiam...
,,Je to tu pekné že?''usmial sa Jordan. Ja som sa zasa smiala na tej jeho uniforme...
,,Už ste sa vrátil princ?''povedal nejaký starecký mužský hlas spoza dverí.

,,Áno William. Prosím, odložte tuto slečne McBennetovej jej bundu.''povedal takým hlasom akým hovoria tí namyslení boháči.
,,Zaisté môj pane.''zobral bundu a odišiel nejakých drevených dverí so zlatým rámom.

Keď komorník William odišiel, začali sme sa s Jordanom strašne smiať a napodobňovať ho. Zrazu nás niekto vyrušil...

[Mrs. Bellow]

Ako každé ráno som sa s manželom vraciala z každodennej obchádzky našej naozaj obrovskej záhrady. Pred pár minútami tu bola moja neter s jej manželom Martinom. Bola mi zdeliť

novinky o mojej sestre, teda jej mame. Trpí rakovinou pečeňe, ale darí sa jej a rakovina jej pomaly ustupuje. Bohužiaľ musela odísť pre jej deti do škôlky.

Manželovi a mne už od raňajok vyhladlo, a tak sme chceli ísť požiadať Williama o nejaký drahý zákusok.
,,Ha-ha-ha-ha...''počula som ako sa niekto smeje.
,,Zaisté môj pane.''sarkastické narážky sú typické pre nášho Jacka.
Otvorila som dvere do našej obrovskej predsieňe.

,,Ahoj mami a oci!''pozdravil nás.
,,Ahoj syn náš. Konečne si doma. A ako vidím priviedol si si aj kamarátku...''pousmiala som sa.
,,Za prvé. Mami. Bol som preč len hodinu. A mami, oci, toto je Hanna McBennet.''predstavil nám jeho priateľku.
,,Aháá... Niesi ty náhodou dcéra tých slávnych architektov?''
,,Ano pani Bellow. To sú moji rodičia.''usmiala sa.

,,Jack Jordan Bellow. To je ale prekvapenie... Čo robíš, teda respektíve nerobíš?''ozval sa Tom z obývacej izby.
,,Ach! Ahoj Tom... Ja som na to úplne zabudol....''môj syn kráčal ku Tomovi a žmolil si tvár na znak toho, že na ich schôdzku zabudol.

[Tom]

Už od rána tu naňho čakám...
,,Veď predsa sme sa dohodli na dešku no nie?''pripomínal som mu to.
,,Ja viem, no nahrávať môžeme aj tam nie?''snažil sa z toho vykrútiť.

,,No dobre deti, tak my už musíme ísť. Uvidíme sa o týždeň... William nás čaká v aute. A Jack, nezničte nám tú chatu!!!!''zakričal na Jordana jeho otec.

,,Ospravedlníš nás nachvíľku?''povedal som tej peknej slečne.
,,Poď sem!''zobral som Jordana do jedálne.
,,Ako to chceš vyriešiť?''vyletel som naňho.

,,Nemáme dosť času. Nabudúci týždeň musím letieť do Californie a predať tú pieseň naspievanú, dokončenú v FL studiu, musí byť odsúhlasená u môjho šéfa, napálená na CD a preistotu nahraná na mojom USB, a ja sa musím ešte ku tomu všetkému stihnuť zbaliť.''vyhŕkol som naňho.

,,Kľud. No tak pôjdeš s nami na tú chatu a tam to všetko cez týždeň stihneme...''povedal s kľudom v hlase Jordan.
,,Počkať, s NAMI?''nechápal som.
,,Áno. Idem na chatu aj so sestrou a Han.''oznámil.
Takže ideme tam aj s tou kočkou ''Han?'' Tak to už je iné...:-)
,,OK. Ale ak to nestihneme, tak ma z tej práce vyhodia, a TY mi budeš musieť nájsť novú prácu.''oboznámil som ho s podmienkami.
,,OK, OK...''